Keď Popoluška schytá depku

 

Vytrielim z domu a náhlim sa k lesu. Snažím sa nedýchať zhlboka, nech sa mi rúško čoskoro nelepí na ústa. Dodržujem dvojmetrový odstup od ľudí aj ich psov, čo nie je vždy ľahké. Míňam domy a potom už len stromy, stromy, stromy. Bežím. Nahromadená energia sa pýta von. Rozbehnem sa do kopca a potom sa zase spustím dole. Konečne som sama. Strhnem si rúško z tváre a zakričím: Aaaaaaaaaaaaaa! Zdá sa, že po dvoch týždňoch doma mám celkom slušnú depku…

Na začiatku to znelo skvele: Žiadne chodenie do práce, budem len doma. A tiež žiadne chodenie s kamoškami do kina, na kávu či na jogu, budem fakt len doma. Kopec voľného času, paráda! 

Prvé dni po skončení práce z domu sa učím šiť rúška. Starý stroj, ktorý roky odpočíval v garáži, sa rozbehne bez zaváhania. Presne vie, čo robí. Ja už menej. V prvom rúšku sa mi stratia aj oči, druhé je malé, ďalšie má krátke šnúrky… Na všetkých inštruktážnych videách to pritom vyzerá byť také jednoduché. Moje kreatívne ego dostáva ťažkú ranu, keď si za stroj sadne môj muž a hneď prvé rúško, ktoré stvorí, vyzerá ako z Burdy. No nič, ja som stvorená zjavne na niečo iné. 

Výroba domáceho dezinfekčného gélu na ruky je jednoduchá a niet tam čo pokaziť. Akurát by bolo fajn poriadne zavrieť fľaštičku, kým si ju strčím do vrecka bundy. Eukalyptový olej z nej cítim aj po troch vypraniach. Pes a kocúr sa odo mňa odťahujú, decká otvárajú okná. 

Dezinfekčné prostriedky si už opäť môžete kúpiť na Pilulka.sk

Doma vôňu eukalyptu hravo prekryje Savo. Umývam dlážky oveľa častejšie, než inokedy. Niežeby som nebola poriadkumilovná, len doteraz na ten poriadok nebolo toľko času. Popri dlážke už umyjem aj kľučky, aj vypínače na svetlách a zrazu sa ani neviem ako ocitnem na chodbe a drhnem tlačidlá na výťahu. Nebyť toho, že som v papučiach, možno sa zastavím až v obchode pri držadlách na nákupných vozíkoch. Dávam si celoživotný zákaz čítať články o tom, ako dlho sa vírus drží na jednotlivých povrchoch…  

Ďalšie dni si náladu pre zmenu vylepšujem pečením. Prvýkrát v živote robím domáce dukátové buchtičky z kysnutého cesta plnené čokoládou (vďaka, Adriana Poláková). A tortu len z troch ingrediencií. K tomu domáce pizza tyčinky plnené šunkou a syrom. Domáce žemle aj langoše. Vôňa cesta a vanilky ma nesmierne upokojuje. Dáva pocit, že všetko je v poriadku, keď sú na stole koláče či voňavý domáci chlieb. Lenže zároveň mi pridáva kilo navyše. Do kelu! Vyzerá to tak, že ďalší týždeň doma si budem krátiť čas brušákmi. 

[Nemusíte do obchodu, nákup vám doručíme až PRED DVERE s DOPRAVOU ZADARMO! Vyberte si z našej širokej ponuky, nakúpte nad 30 € a doručenie máte zadarmo. Platí už len tento víkend – do 29.marca]

Neviem, ako to doma zvládate vy, no ja sa občas cítim ako Popoluška. Za posledné dni zdieľam na svojom fejsbúku len samé domáce recepty na všetko možné. Varím, pečiem, upratujem… a ples v nedohľadne. Zo správ v médiách ma neraz chňapne depka. Vtedy zablúdim pohľadom do knižnice na môjho milovaného Simmela a jeho knihu: Hurá, ešte žijeme! A pripomeniem si, že sa vlastne nemám na čo sťažovať. Som doma so svojou rodinou, psom a kocúrom a sme v bezpečí. Vydržíme!