
Keď ten druhý žobroní o vlastné dieťa
Ako sa naozaj správame, keď nám bolo dieťa do starostlivosti zverené? Sme ústretoví? Alebo cítime moc a chceme byť tými, ktorí poťahujú nitky.
Redakcia Žien v meste · 19. októbra 2017 · 2 min čítania
Starostlivosť o dieťa. Téma č. 1 po rozchode partnerov. Komu, kedy, o ktorej, na ako dlho? Koľko peňazí? Traumatizujúce obdobie nielen pre dieťa, ktorého rodičia nezvládli manželstvo či partnerstvo, ale aj pre samotných aktérov – matku a otca. Keď častokrát hľadáme správne slová, keď sa zvnútra derie zlosť, cítime krivdu, ale aj ľútosť. Mix rôznych pocitov, ktoré nevieme ovládať. Obrovský smútok, že sme zlyhali.
Deti zverené do starostlivosti matky. Absolútne to najprirodzenejšie. Sú aj prípady, keď práve muž – otec je omnoho lepším a vhodnejším kandidátom. Žena sa totiž nedokáže postarať o vlastné deti. Alebo, jednoducho odíde, nevediac kam. Prípady sú individuálne. Ešte aj bolestivejšie. Keď ani jeden z rodičov nejaví záujem. To je už to najhoršie, čo dieťa môže vo svojom živote zažiť, aj keď práve detský domov či pestúnska starostlivosť sú najlepším riešením.
Ale, ruku na srdce. Ako sa naozaj správame, keď nám bolo dieťa do starostlivosti zverené? Sme ústretoví? Alebo cítime moc a chceme byť tými, ktorí poťahujú nitky. Zo svojej pozície rozmýšľajúc, ako tomu druhému skomplikovať život. Je úbohé, ak ten druhý rodič musí žobroniť o vlastné dieťa. Doprosovať sa ako o nejakú vec. Keď sa mu zamedzuje stretnutiam. Máme právo určovať, čo je správne a nesprávne pre dieťa? Každý jeden konflikt dieťa cíti. Je vnímavé, všíma si ako sa rodičia k sebe správajú. Veľkým predpokladom po rozchodoch je hľadať si nový vzťah, alebo túžba založiť si rodinu. Majú na to nárok obaja partneri. Musíme rozmýšľať o takýchto situáciách už dávno predtým, keď ideme od seba. Zažívať, že deti chodia k novým partnerom nie je nič príjemné. Tak to ale v živote chodí. Treba sa s tým vyrovnať, nič iné nám neostáva. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom.
Aj keď nám bolo ublížené a rany sa ťažko hoja, každý z nás robí chyby. Všetky tie poťahovačky okolo, ublížia nie tomu druhému, ale hlavne tej nevinnej osôbke – dieťaťu, ktoré rastie, vyvíja sa a ono vôbec za nič nemôže.
Prečítajte si aj Sťahovanie mi otvorilo oči: Drobnosti, na ktorých záleží!
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



