Keď v kabinete zomieralo tamagoči

 

Keď moja mama chodila do školy, mala slabosť pre malé ceruzky. Také, ktoré ešte dva- trikrát zastrúhate a kompletne vám zmiznú v strúhadle. V peračníku nezaberú veľa miesta, môžete ich dokonca nosiť vo vreckách a výborne ulahodia detskej slabosti pre miniatúry (len si spomeňte, ako ste jasali, keď ste v kinderku objavili zvieratko s mláďatkom alebo sa skúste rozpamätať na kuchynské mini riadiky v domčeku pre bábiky…).

Ibaže učitelia malé ceruzky neznášajú. Vraj neumožňujú správny úchop, bez ktorého sa nedá poriadne kresliť ani písať a vôbec, sú to skôr hračky ako školské potreby. Mamine ceruzky preto vždy skončili v rukách učiteľa. S radosťou jej ich zhabal s tým, že na konci školského roka jej ich vráti. To však už nikdy neurobil.

Spomínam si, ako nám raz telocvikár na lyžiarskom zájazde zhabal sedemdecku vína. Červeného. Bolo to lacné čučo, no nikto v tej chvíli nepomyslel na zbytočne vyhodené peniaze. Obávali sme sa následkov, ale prešlo to hladko. Telocvikár nám víno síce nevrátil, no ani nás nebonzol rodičom či triednej, ktorá aj z prkotín dokázala vyrobiť obrovské škandály. Zrejme si tie následky vypil za nás – doslovne. Hlava ho bolela ďalšie tri dni.

Roky rokúce sa učitelia snažia konkurovať colníkom v zhabávaní vecí. Celkom sa im to darí. Pamätám si časy, keď ich najväčším úlovkom boli céčka, ktoré cez hodinu zaštrkotali v lavici, pogy, známe kartónové kolieska s rôznymi obrázkami, alebo tamagoči, malé digitálne zvieratko, o ktoré bolo treba postarať sa vo virtuálnom svete, aby nezahynulo. Keď si vypýtalo jesť, museli ste to urobiť čo najskôr, bez ohľadu na to, či bola práve matematika alebo telesná. Viete koľko úbohých bezbranných tamagoči našlo svoju smrť v učiteľskom kabinete?

Keď sme chodievali do kabinetov pre pomôcky, gánili sme na škatuľu, v ktorej sa kopili naše milované veci, len tak pohádzané bez ladu a skladu a dúfali sme, že nám ich učka na konci roka vráti v poriadku. Lebo ak nie…  tí najväčší machri sa zastrájali, že rodičia si to s ňou vybavia, ale fakt je, že rodičia si to vždy vybavovali len s nami.

Premýšľam, ako asi vyzerajú učiteľské kabinety dnes a čo všetko učitelia vracajú deťom na konci školského roka. Tak napríklad v Anglicku a vo Walese to musí byť celkom zaujímavá scénka – počas dvoch rokov tam totiž zabavili na školách 2579 zbraní! Podľa BBC boli medzi nimi samurajské meče, sekery, ale aj vzduchové zbrane. Tiež policajný obušok či kovová tyč. A 47 previnilcov, u ktorých našli zbraň, nemalo viac ako 10 rokov.

„Vylož vrecká“ a „daj to sem“ sú zjavne zastarané výrazy. V anglických a waleských školách sa pri hľadaní zbraní najnovšie používajú detektory kovov.

Neviem ako vám, ale mne začína byť šialene smutno za časmi, keď učitelia zhabávali žiakom len pogy či céčka a v škole mohlo prísť o život iba tamagoči.

.

Prečítajte si aj Ulička hanby