
Keď vyučovanie zmení farebná loptička
Som učiteľka angličtiny. A je to moje povolanie, nie poslanie. Diskusií na tému, čo všetko treba v školstve zmeniť bolo, je, aj bude veľa. Takže toto nie je ďalšia z nich. Je to iba príspevok o tom, čo príjemné sa dá zažiť pri učiteľovaní.
Redakcia Žien v meste · 17. októbra 2016 · 2 min čítania
Baví ma vymýšľať aktivity, ktorými si môžem spríjemniť hodinu angličtiny, ktorú učím. A baví ma, keď to baví študentov. Skúste si zobrať do triedy malú, farebnú loptičku a uvidíte, že vaša hodina už nebude obyčajná. „To je proti stresu?“ spýta sa prvý. Dalo sa čakať, že sa niekto chytí. „Vyzerám na to, že to potrebujem?“ reagujem, dialóg prebieha po anglicky. „Tak na čo?“ spýta sa druhý. Keďže sa pri tom na mňa pozerá a očný kontakt je pri hrách s loptou dôležitý, hodím mu loptičku a vyzvem ho, aby mi povedal všetky tvary nepravidelného slovesa chytiť. Odpovie s chybou a loptu mi hodí späť. „Ešte raz,“ vravím a opäť hádžem. Zamyslí sa, opraví a hádže. Pokračujeme v opakovaní.
Je milé pozorovať, ako si okrem správnej gramatiky dávajú pozor aj na to, aby chytili loptu. Či aby ju hodili tak, aby som ju mohla chytiť ja. Aby ju nebodaj nehodili tak, že to učiteľka nechytí. No aj napriek ich snahe som to už schytala do hlavy aj do hrude. Lebo som, povedzme si úprimne, trochu grambľavá, a nie je to ničia chyba. Ale je fajn, keď sa vedia po anglicky ospravedlniť. Smejeme sa, keď zo seba súkajú vety typu „Prepáčte mi, že som vás trafil malou žltou loptičkou. Sľubujem, že to už viac neurobím.“
Niektorí, samozrejme, trvajú aj na tom, že ich odpoveď je správna. Chcú hodiť, no v tej chvíli dávam ja ruky za chrbát. „Tvoja odpoveď je nesprávna, ale ak na tom trváš, hoď. No ja nechytám.“
Byť študentom, hodili by ste?
Na inej hodine zmením postup a loptičku si hádžu navzájom a tiež si zadávajú úlohy navzájom. Naozaj je jedno, či opakujete nepravidelné slovesá, slovnú zásobu, či niečo úplne iné. Opravujú sa, napomínajú „Jana, očný kontakt“, „Lukáš, ešte raz, pomýlil si sa“, sústredia sa.
Som rada, keď nás to spolu baví a keď nám spolu o niečo ide. Prchavá loptičková chvíľa je vystriedaná inou činnosťou, minúty plynú a čo nevidieť zvoní. Zbalím si veci, loptičku, ktorá mi medzičasom spadla a zmenila majiteľa, si vypýtam späť a odchádzam.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



