Ženy v meste
Keď život manželky vyzerá ako z katalógu len navonok

Keď život manželky vyzerá ako z katalógu len navonok

Keď sa však vracali domov celý ten lesk sa strácal. Medzi štyrmi stenami ukazoval svoju pravú tvár. Hovoril jej, aká je nanič. Že bez neho si v živote neporadí. Kričal a bil ju. Nemilosrdne. Každé jej slovo ho hecovalo k ďalším úderom.

Redakcia Žien v meste · 2. mája 2017 · 2 min čítania

 

Zoznámili sa v kostole, keď bola ôsmačka. Jej sestra spievala v zbore a on tam spieval tiež. Zamilovala sa. Bol vzorom muža, o akom snívala. Videla ho doma pomáhať, ako mame vešia záclony, dáva do pračky špinavú bielizeň, po obede sa prvý dvíhal od stola, aby poumýval riady.

Všetko sa zmenilo po svadbe. Už len delegoval, rozkazoval, určoval úlohy. A vyžadoval. Po troch mesiacoch otehotnela. Prvýkrát ju udrel. Potom to bolo už len horšie a horšie. Bol schopný udrieť len preto, že si so sebou zabudla zobrať kvetinu, ktorú jej on kúpil na plese. Na verejnosti sa prezentoval ako veľmi galantný muž, ktorý svoju ženu obletuje. Ona mu spolu s pekne oblečenými dcérkami mali robiť spoločnosť všade tam, kde to vyžadoval, na všetkých podujatiach, na ktorých sa prezentoval. Aj tých charitatívnych. Bol napokon mestský poslanec dnešnej vládnej strany.

Keď sa však vracali domov celý ten lesk sa strácal. Medzi štyrmi stenami ukazoval svoju pravú tvár. Hovoril jej, aká je nanič. Že bez neho si v živote neporadí. Kričal a bil ju. Nemilosrdne. Každé jej slovo ho hecovalo k ďalším úderom.

 

Prečítajte si

 

Vymožiteľnosť práva v prípade domáceho násilia. Aj toho medzi štyrmi stenami

 

Boli aj také situácie, keď ju naložil do auta, aby jej nad priepasťou vymeral spravodlivosť. Koľko úderov od neho dostala. Kto by to rátal. Koľkokrát ju vyhodil z postele. Ani na koberci jej nedovolil spať.

A to boli dospelí ľudia, uznávaní v spoločnosti, vzdelaní. Ona – farmaceutka, on – mestský poslanec. Násilie trvalo 11 rokov, až kým Karolina Piasecka nezverejnila nahrávku, ako ju manžel katuje. Na takmer hodinovej nahrávke počuť slová, tresky, buchoty, výkriky, vulgarizmy. Aby si ju človek vypočul, potrebuje silný žalúdok.

 

– Vždy budeš mať chuť, keď ja budem mať chuť!

– Si tupá, beziniciatívna debilka!

– Čo si myslíš, že žiješ len pre seba? Drž hubu!

– Nepišti! Zavri papuľu!

– Vypadni z domu! Navždy!

– Zabijem ťa!

– Želám ti, aby iní s tebou zaobchádzali stokrát horšie!

– Budeš na kolenách prosiť, aby si mala takého, ako som ja!

– Keď sa ešte raz ozveš, tak ti takú vypálim!

– Čo si kráľovná? Myslíš, že budeš doma len ležať?

 

To je len pár ukážkových viet zo spomínanej nahrávky. Najjemnejších. Odfiltrovaných od vulgarizmov.

Ale keď sú vám povedomé, tak je to varovný signál. Nahrávka Karoliny Piaseckej, ktorá sa ju odvážila zverejniť a utiecť z domu, otriasla celým Poľskom. Ale dala tiež odvahu iným týraným ženám, ktoré sa ozývajú na internetových fórach.  V príbehu Piaseckej našli seba. Ak len jedna čitateľka po prečítaní tohto stĺpčeka naberie odvahy zobrať život do vlastných rúk, a zbaviť sa despotu, splní tento príspevok svoj účel. Pomôže nájsť odvahu!

Kto vie, možno ju budú viac potrebovať práve tie ženy, ktorých život navonok vyzerá ako z katalógu. Tak ako to bolo v prípade Karoliny z mesta Bydgoszcz, vyštudovanej manželky mestského poslanca.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026