Keď život valcuje vaše pravidlá

Hurá slnko! Chce sa mi kričať vždy, keď čo len na chvíľku vylezie. V tieto dni je ho čoraz viac. Sezónu snežienok pomaly vystrieda sezóna narcisov, tulipánov a krókusov. Konečne nahodíme jarné úsmevy. A všetky lifestylové časopisy opäť prídu s článkami ako rýchlo schudnúť do plaviek. 

Kamarátka sa rozhodla začať už trošku skôr. Neradno si chudnutie nechávať na čas veľkonočného obžerstva. A tak sa doňho pustila ešte v polovici februára. Kým vytiahne plavky zo skrine, má času dosť, myslela si. 

Pravda, nevzala to zhurta. Žiadne hollywoodske diéty, žiadne rátanie kalórií. Len celkom obyčajné dve pravidlá – jesť menej, cvičiť viac. A tak menej jedla. A viac cvičila. 

Dve pravidlá však občas prevalcoval život. V jeden deň sa namiesto cvičenia učila so synom slovíčka z angličtiny. Druhý deň musela blbú náladu svojho šéfa zajesť čokoládou. Tretí deň sa manžel rozhodol, že ju vezme do reštaurácie na nejaké skvelé jedlo. Nie, nemali žiadne výročie ani ho neovalila vlna romantizmu, len naspodku šuplíka našiel zabudnutú kôpku stravných lístkov od zamestnávateľa.

Vzápätí na ňu padla depka pri príprave podkladov pre svoje daňové priznanie a opäť si ju liečila tak, že doplnila hladinu cukru. Ako na potvoru ešte aj stacionárny bicykel začal vŕzgať. A zaručene sa pokazila aj osobná váha. Ukazovala stále rovnaké číslo!

V jeden deň však kamarátku skolila chrípka. Týždeň v posteli, nechutilo jej jesť, liala do seba len litre čaju. Keď sme sa stretli, spokojná mi hlásila, že za ten týždeň schudla dve kilá. Teraz si to už len udržať a pridať k strateným kilám ďalšie. Maličkosť. Stačí predsa dodržať dve pravidlá – jesť menej, cvičiť viac.

O tri dni mi prišiel mail: „Dnes som sa vážila. Tie dve kilá, čo som zhodila počas choroby, ma slávnostne privítali na displeji váhy. Vraj im bezo mňa bolo smutno. No čo sa zabijem, keď ma tak milujú? V mojom veku vlastne môžem byť rada, že na mne aspoň niekto oddane visí…“ 

Nie všetky snahy sú korunované úspechom. Život občas prevalcuje všetky naše pravidlá. Vtedy je fajn zmeniť uhol pohľadu. A potom znova vykročiť pravou nohou…