Ženy v meste
Kedy začíname o sebe pochybovať

Kedy začíname o sebe pochybovať

Dievčatá a chlapci zo škôlky sú neuveriteľne sebavedomí. Keď však sfúknu šesť sviečok na narodeninovej torte, čosi sa v nich zlomí. Teda, najmä u dievčat.

Redakcia Žien v meste · 3. februára 2017 · 2 min čítania

 

Fascinujú ma škôlkari. To, ako si veria a ako sú presvedčení, že dokážu úplne všetko. Lebo život je pre nich brnkačka.

Všetci o sebe tvrdia, že vedia krásne spievať, krásne kresliť, najrýchlejšie behať. Okamžite sa prihlásia, že vedia hrať na klavír, aj keď ho zatiaľ videli len v telke. S absolútnou istotou vám povedia, že by vedeli postaviť aj dom, len to zatiaľ ešte nerobili. A keby ste ich posadili do rakety, pokojne ju naštartujú. Veď to predsa nemôže byť až také ťažké!

Zdá sa im čudné, že vy si o sebe myslíte niečo iné. Alebo, že vyhlásite, že neviete kresliť ani spievať. Podozrievavo na vás hľadia, čo ste potom zač. A čo vlastne viete?

Dievčatá a chlapci zo škôlky sú neuveriteľne sebavedomí. Keď však sfúknu šesť sviečok na narodeninovej torte, čosi sa v nich zlomí. Teda, najmä u dievčat. Zrazu začínajú o sebe pochybovať a začínajú veriť, že chlapci sú lepší, lebo im príroda nadelila rozumové nadanie. A veria tomu, hoci známky v škole hovoria o niečom inom.

Keď americkí vedci zisťovali, ako rodové stereotypy ovplyvňujú malé deti, sami boli prekvapení výsledkami. Kým mladšie deti prívlastky ako šikovný či brilantný priraďovali dospelým osobám vlastného pohlavia (teda chlapci mužom a dievčatá ženám), šesť- a sedemročné dievčatá už na rozdiel od rovnako starých chlapcov viac volili mužov ako ženy. Taktiež keď im výskumníci ponúkli hru pre veľmi šikovné deti, dievčatá vo veku 6 až 7 rokov sa o ňu zaujímali menej, ako keď tú istú hru nazvali „náročnou“.

Rodové stereotypy nás učia, že intelektové nadanie je mužská črta. Na základe toho si dievčatá o sebe myslia, že nie sú dosť dobré na niektoré činnosti, pre niektoré odbory a zamestnania. Možno aj to je dôvod, prečo sú dnes ženy tak málo zastúpené vo vede a technike. Odmalička si totiž myslia, že na to nemajú „bunky“. Otázne je, prečo si to myslia? Kde to začuli prvý raz a prečo si to osvojili? Nad tým sa už zrejme budeme musieť zamyslieť všetci – rodičia, učitelia a médiá.  

(Ak viete po anglicky a chcete si prečítať celý výskum, môžete tak urobiť tu: http://science.sciencemag.org/content/355/6323/389.full)
 

 

Prečítajte si aj Váš život nemusí byť rock ‘n‘ roll

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026