
Kňazko má umrieť, Trump tiež a pravdu má Bukovský
Neplatí nič a nešetríme nikoho. Želáme smrť, vysmievame sa, chechceme sa z nešťastia. Vykrikujeme, nadávame, spochybňujeme každého a všetko. Odborníci už nie sú odborníci a amatéri sú zrazu emeritní profesori. Sociálne siete z nás vyťahujú najhoršie z najhoršieho.
Redakcia Žien v meste · 5. októbra 2020 · 3 min čítania
Najprv šialení diskutéri želali, nech zomrie na covid Milan Kňažko. Darmožráč a neviem, čo všetko. Počastovali ho všeličím, ešte aj skúmali, či niečo dostal za kampaň, aby hovoril, že má covid.
Potom mal pozitívny test Donald Trump. A aj keď je to situácia trochu iná, ľudia sa mu vysmievali a na všetkých sociálnych sieťach sa chechtali a rehotali, že tak mu treba. Je to pritom obézny človek, ktorý ma 74 rokov, a nie je to žiadna sranda.
V rozhovore cez týždeň u mňa v štúdiu sedela Anabela Mollová – mulatka, otca má z Etiópie, mamu z Kysúc. Popisovala aj incident, keď na ňu týpek v kotlebovskej mikine začal v električke kričať a nikto nič nepovedal.
Električka bola plná ľudí, podotýkam. V diskusii pod videom hneď niekoľko hlupákov celkom vážne píše, že si tú mikinu musel obliecť liberálny slniečkár, aby uškodil chudákom fašistom.
Chcete si pravidelne prečítať stĺpček Zuzany Kovačič Hanzelovej priamo vo svojom e-maily bez reklamy?
[[newsletter]]
Potom robí človek rozhovor s lekárom v prvej línii – infektológom, ktorý slúži v Bratislave na oddelení s covid pacientmi už od marca. Hodiny oblečení v mundúroch, s respirátormi, ošetrujú najťažších pacientov. Peter Sabaka je mladý doktor plný elánu. Učí študentov, má rád svoju prácu. Popri tomto všetkom si nájde čas na médiá len preto, aby sa ľudia vedeli zorientovať.
Je viditeľne unavený, nemá z toho absolútne nič, a aj tak si vypočuje po každom rozhovore, že je to darmožráč platený farmafirmami. Že jediný skutočný úprimný odborník je doktor Bukovský, ktorý síce pacienta s Covidom 19 nikdy v živote nevidel, ale za to má státisíce videní na youtube, z ktorého mu cinkajú peniažky solídne.
Neplatí nič a nešetríme nikoho. Želáme smrť, vysmievame sa, chechceme sa z nešťastia. Vykrikujeme, nadávame, spochybňujeme každého a všetko. Odborníci už nie sú odborníci a amatéri sú zrazu emeritní profesori. Sociálne siete z nás vyťahujú najhoršie z najhoršieho. Ľudia si doma uľavia komentárom, že hentá je tučná krava a henten plešatý idiot. Tamten starec už by mohol zdechnúť a hentá suseda tiež, lebo stále potrebuje nejakú pomoc.
Čím ďalej, tým viac sa sťahujem zo sociálnych sietí. Nečítam diskusie, mažem a blokujem každého, kto mi denne vulgárne nadáva. Tí najvytrvalejší si potom vyhľadajú môj pracovný email a dotiahnu to ešte na platforme, ktorú čítať musím. Ľudstvo je v poriadnom bahne – každého zašpiní, niektorí sú v ňom až po pás.
A kým Facebook, Youtube a Twitter robia kozmetické úpravy, aby neprišli o príjmy, my sa zabárame hlbšie a hlbšie. Často sa ma pýtajú ľudia, čo si myslím o sociálnych sieťach. Ja to vidím z prvej línie hejtu v mailboxe – zregulovať. Inak to nepôjde.
Som unavená z nenávisti. Prejavuje sa podľa mňa už aj naživo. Ľudia po sebe vrieskajú v autách, neusmievajú sa ani náhodou na ulici, a keď je pred nami babička a pomaly si skenuje položky nákupu, ide nás roztrhnúť, lebo SA STRAŠNE PONÁHĽAME za kamošmi na Aperol.
Predstav si tam svoju babku a choď jej pomôcť. A usmej sa v MHD, aj keď teraz cez rúško to veľmi nevidno. Prihovor sa pani, od ktorej si ráno kupuješ noviny alebo kávu. A nebuď chuj. Lebo sa tu takto akurát pozabíjame.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



