
Knihy o výchove, čo nezapadnú prachom
No a to by tak bolo, keby si taký knihomoľ – rodič neurobil prehľad literatúry o výchove. Zistila som, že na trhu je toho viac, ako by som si mohla a chcela prečítať, bolo teda potrebné selektovať.
Redakcia Žien v meste · 24. apríla 2016 · 3 min čítania
Pred niekoľkými rokmi som sa stala mamou a neskôr aj dvojnásobnou. K svojmu rodičovstvu som od počiatku pristupovala skôr intuitívne. Samozrejme, že počas tehotenstva som zbierala informácie kade-tade. Ale potom, spolu s bábätkom prišli aj materinské inštinkty. A mamičkovské časopisy, rady kamarátok a internet zrazu neboli až také smerodajné. Aj v novej životnej etape som však zostávala knihomoľom ako vyšitým.
No a to by tak bolo, keby si taký knihomoľ – rodič neurobil prehľad literatúry o výchove. Zistila som, že na trhu je toho viac, ako by som si mohla a chcela prečítať, bolo teda potrebné selektovať. Aj po dôkladnej selekcii sa ku mne dostávali knihy, ktoré ma nudili, boli zle napísané, alebo prezentovali výchovné metódy pre mňa neakceptovateľné.
Ale našla som aj také, ktoré ma obohatili, inšpirovali, priniesli nový pohľad. Ponúkajú rôzne výchovné modely, niekedy sa podobajú, niekedy si protirečia. Ale keďže som nehľadala bibliu o výchove, je to pre mňa v poriadku. Dostali miesto v mojej knižnici a občas v nich hľadám pomoc, alebo si v nich len tak listujem. Niekoľko nasledujúcich rokov určite nezapadnú prachom.
To sú ony:
Koncept kontinua
Jean Liedloffová, autorka tejto knihy je psychoterapeutka, ktorá dlhodobo študovala spôsob života juhoamerických indiánov kmeňa Yequana. Po rokoch prežitých medzi nimi prišla k záveru, že najzákladnejším nedostatkom, ktorý môže bábätko pociťovať, je nedostatok telesného kontaktu na začiatku jeho života. Tým, že ženy kmeňa nosia deti kontinuálne počas prvého roka, predchádzajú podľa autorky mnohým neskorším ťažkostiam. Inšpiratívny je aj ich celkový prístup k deťom. Každé dieťa vnímajú ostatní členovia kmeňa ako osobnosť od najútlejšieho veku. Dieťa má pre nás Európanov nepredstaviteľnú mieru slobody, ale zároveň nesie za seba a svoje skutky zodpovednosť. Výchovný model inšpirovaný venezuelskými indiánmi má zaistiť, že zo šťastného a samostatného dieťaťa vyrastie úspešný dospelý, ktorý si nebude musieť liečiť svoje deprivácie z detstva.
Respektovat a být respektován
Táto kniha je dielom českých psychológov, manželov Pavla a Tatjany Kopřivových, Jany Nováčkovej a Dobromily Nevolovej. Ich výchovný model je založený na rešpekte. Partnerský prístup k deťom, ktorý ponúkajú, neznamená nevýchovu, dovoľujúcu deťom všetko. Práve naopak, autori zdôrazňujú potrebu dať deťom pevné hranice, ale zároveň voči nim nevystupovať z pozície moci a nemanipulovať. Dôležitú úlohu zohráva sebaúcta a úcta k dieťaťu, dôstojnosť, zodpovednosť a sloboda. Na konkrétnych prípadoch je tu ukázané, ako tieto princípy uplatňovať v každodennej komunikácii.
A dosť!
Pamela Druckerman je Američanka, novinárka, ktorá sa s manželom presťahovala do Paríža a kde sa jej narodilo dieťa. V knihe reportážnym spôsobom popisuje svoj život matky a výhody francúzskeho štýlu výchovy oproti americkému. Život francúzskej rodiny sa netočí len okolo ratolestí. Francúzska matka nezabúda, že je aj žena, partnerka, má svoju prácu a záľuby. Pre dieťa je dôležité, čo najskôr sa naučiť rešpektovať rodinné pravidlá. Rodičia učia deti trpezlivosti, slušnosti a empatii. Nechcieť všetko okamžite, slušne pozdraviť, neprerušovať dospelých, to je to, na čo kladú podľa autorky rodičia vo Francúzsku dôraz. Kniha je vtipne a sviežo napísaná, ponúka poznatky z najnovších výskumov aj tipy využiteľné v praxi. Autorka neskôr napísala knihu Dieťa… A čo teraz?!, ktorá obsahuje sto trikov francúzskej výchovy.
Tvoje dieťa ako šanca pre teba
Zdenka Jordánová má na svojom konte viacero kníh o osobnom rozvoji. Niektoré som čítala v minulosti, takže jej štýl mi bol známy. V tejto útlej knižke nadvihuje oponu rodinných vzťahov. Pomocou príbehov zo svojho života a zo svojej terapeutickej praxe ukazuje skryté súvislosti jednotlivých etáp rodičovstva, od počatia, cez tehotenstvo, pôrod, prvé roky až dospelosť. Ukazuje nielen to, ako dospelí ovplyvňujú svoje deti, ale aj to, čo všetko môže rodič pochopiť prostredníctvom dieťaťa. Ako hovorí autorka, už nikdy vás nikto nebude tak milovať, už nikdy vás nikto nebude tak potrebovať, už nikdy vám nikto nebude tak veľmi veriť, ako vaše deti.
Prečítajte si aj Za podivný príbeh bylinkárky získala Anna Bolavá cenu Magnesia Litera
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



