Koláč párty

 

Viem, že v každej dobrej cukrárni dnes ponúkajú mix vianočného pečiva. Koláče od výmyslu sveta. Tradičné medovníky, linecké kolieska, medvedie labky, orechové rožky… K tomu slané praclíky či tyčinky z lístkového cesta. A mnohí výrobcovia sa hrdia tým, že pečú z domácich surovín. Kvalitne a lacno. Dokonca vám všetko dovezú až domov, v škatuli previazanej červenou mašľou…

Napriek tomu sa rok čo rok krátko pred Vianocami zatváram do kuchyne, pustím cédečko s vianočnými pesničkami a pečiem. Milujem, keď môj byt vonia vanilkou a škoricou, keď mi decká poza chrbát kradnú z plechu ešte horúce prvé koláče a ja ich upozorňujem, že ich z toho bude bolieť brucho, tak ako nás kedysi upozorňovala mama a babička, a keď pes hádže na všetky strany žobravé pohľady, akoby hovoril „vážne by ste nemuseli zožrať všetko sami“ a nakoniec urazene odíde, pričom rozsypanú múku, kokos či cukor roznesie po celom byte.

Áno, občas nadávam, keď mi čosi prihorí alebo keď sa pri vyklápaní z formičiek koláče lámu. Áno, na druhý deň si necítim chrbát a keďže väčšinou pečiem dlho do noci, mám čo robiť, aby som cez deň nezaspala. Aj tak sa tohto voňavého predvianočného rituálu nedokážem vzdať. Neviem si predstaviť sviatky bez vlastnoručne upečených koláčov, ktoré chutia presne tak, ako chutili v časoch môjho detstva. A okrem toho je tu ešte niečo – koláč párty, na ktorú sa bez vlastných koláčov nechodí.

Už si presne nepamätám ako a kedy vznikla táto tradícia. No na jej začiatku bola kamarátka, ktorá tvrdila, že piecť nevie, neznáša to, nemá doma dobrú rúru a ktovie, či by to jej chlapi, teda manžel a syn, vôbec jedli. Priznávam, ako starú „konzervu“ opatrujúcu tradície ako oko v hlave ma tým trošku vytočila. A tak som jej na Vianoce podstrčila škatuľu s mojimi koláčmi. Na ďalší rok už piekla aj ona a poslala mi svoju ochutnávku. Odvtedy si koláče vymieňame a do spolku sme pribrali ďalšie dve kamarátky. Každý rok tri dni pred Vianocami organizujeme koláč párty. Zídeme sa u niektorej z nás, každá donesie za škatuľu svojich výtvorov a delíme sa. Takže hoci vždy pečiem len tri druhy vianočného pečiva, na sviatočnom stole ich mám neraz až dvanásť.

Decká presne vedia, ktorá z mojich kamarátok robí najlepšie šuhajdy, ktorá veselých ježkov a ktorá famózne zázvorníky. A oznamujú mi, čo im mám odkázať, z ktorých druhov treba o rok napiecť viac.

No nikdy to nebolo len o koláčoch. Je to najmä príležitosť stretnúť sa pred sviatkami, keď všade ešte vládne predvianočný stres a zhon, zaželať si šťastné a veselé, pri vianočnom punči prebrať všetky témy a smiať sa na plné kolo. V čase, keď sú nervy vyšponované na maximum a organizmus šliape už len zo zotrvačnosti, lebo energie už dávno niet, je to tá najlepšia psychohygiena na svete. Aj preto dnes budem celý deň piecť.

 

 

Prečítajte si aj Tomanová a deti, ktoré ťahajú za kratší koniec

 

 

Ženy v meste