Ženy v meste
Koľko vážia sny?

Koľko vážia sny?

Vážim si svoje sny, ale na to, aby som si ich plnila, nemusím byť odvážená. Musím byť odvážna.

Redakcia Žien v meste · 7. novembra 2016 · 2 min čítania

 

Minule som sa po dlhej dobe odvážila odvážiť. Váha mi zase ukázala o kilo viac. Je to možné? Doma si ale nezvykneme veľmi klamať a tak neverím, že by v tomto cnostnom ovzduší práve váha mala takúto drzosť. Najmä, keďže jej hlavným poslaním od výroby je v určitom zmysle mi nastavovať  zrkadlo. Nie, nie, tam problém nebude, číslo je reálne, ale ako som sa k nemu dostala?

Už viem, to bude určite tým novým snom, čo som si zase vymyslela!! Nedám si s tým pokoj  a toto sú dôsledky.  Ale žeby až tak? Koľko vlastne vážia moje sny? Jeden mám taký, možno trošku prízemný… v jeho hmotnostnom prevedení by som jeho váhu vedela vyčísliť až na 118 kg. Ale čo tie ostatné? Lebo, teraz som sa zľakla, je ich totiž dosť… Dajú sa vôbec odvážiť?

No, niektoré bude poriadne ťažké dosiahnuť, na niektoré sa budem musieť odvážiť, zopár je naozaj vážnych, aj nejaké hmotné sú medzi nimi a takmer všetkým s úplnou vážnosťou prikladám veľkú váhu.  Ani jeden z nich však pre mňa nie je bremenom. Neťažia ma. (Skôr naopak – občas mám pocit, že ma nadľahčujú. Keď o nich rozmýšľam. Keď si ich predstavujem splnené. Veď sa tomu aj hovorí, že „lietať v oblakoch“ a to sa asi obťažkaný bremenami  tak ľahko nedá…) Niekedy dokonca uľahčujú život.  Ale určite ma neťažia, ako by ich teda mohla zaznamenávať moja váha?

Mohla by tak maximálne vyčísliť, koľko ma stoja trpezlivosti, snahy, učenia, občas aj peňazí a potom, raz, keď sa splnia, koľko veľa z nich budem mať radosti! Ale ich hmotnosť  nie, veď adeptky na súťažiach krásy takmer všetky snívajú o svetovom mieri a taký veľký sen by už na ich stehnách muselo byť aspoň trochu vidieť.

Alebo žeby to kilo bola hmotnosť mojich myšlienok? Žeby mala moja váha nejakú skrytú funkciu? Druhého svedomia? Že by mi chcela povedať, že nad tými snami iba premýšľam a málo sa venujem ich dosahovaniu? Nie, nie,  s takou appkou sa nemohli efektívne, hospodárne a funkčne zmestiť do maloobchodnej ceny váhy vo výške 15-tich eur.

Každopádne, aby som nehromadila ďalšie kilá, pardon – myšlienky, uzavriem to so všetkou vážnosťou takto: Zbožňujem svoje sny a nedajú sa pre mňa ničím vyvážiť. A teda sa podľa mňa nedajú ani odvážiť. To kilo budem musieť chtiac-nechtiac pripísať na vrub bábovke.

A už sa viac nejdem vážiť. Vážim si svoje sny, ale na to, aby som si ich plnila, nemusím byť odvážená. Musím byť odvážna.

 

 

Prečítajte si aj Sú naše deti naše?

 

 

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026