Koronavírus presunul premiéru filmu o žene, ktorá zmenila vedu

Do slovenskej kinodistribúcie mal tento týždeň vstúpiť životopisný film Radioactive. Výskyt nového koronavírusu však jeho premiéru presunul, divákom ho ponúknu v najbližšom možnom termíne.

Pod neuveriteľný, no skutočný príbeh ženy, matky, manželky a vedkyne Marie Curie-Sklodowskej sa podpísala pôvodom iránska režisérka Marjane Satrapi.

Marie Curie-Sklodowska: Začiatky v kôlni

V biednych podmienkach drevenej kôlne, s deravou strechou – honosne nazvanej laboratórium, znáša výpary, žiarenie, pred ktorým sa nechráni. Celé hodiny tam Marie Curie-Sklodowska mieša železnou tyčou vriacu masu, až sa jej podarí získať decigram čistého rádia. Úspech sa dostaví v roku 1902. Týmto objavom rádia vedkyňa zmenila tvár vedy.

Prečítajte si

Mimoriadne nadanie Marie Curie-Sklodowskej si všimla mama. Vychovala prvú ženu s nobelovou cenou

Radioactive je filmovou cestou naprieč nesmrteľným dedičstvom Marie Curie od 70. rokov 20. storočia až po súčasnosť, stvárňuje vášnivé vzťahy, prelomové vedecké objavy a následky, ktoré prišli po nich. Marie Curie-Sklodowska sa narodila v Poľsku, no jej túžba po vyššom vedeckom vzdelaní ju priviedla až do Francúzska, kde získala doktorát na parížskej Sorbonne a našla tiež životnú lásku, fyzika Pierra Curieho.

Po svadbe vychovali dve dcéry a ruka v ruke definitívne zmenili tvár vedy objavom rádioaktivity a dvoch nových prvkov – rádia a polónia. V roku 1903 manželia spoločne získali Nobelovu cenu za fyziku, a Marie sa tak stala prvou ženskou držiteľkou Nobelovej ceny v histórii.

Marie Curie-Sklodowska: Druhá Nobelova cena

Po smrti milovaného Pierra Marie svoj život naplno oddáva vede. Popri výchove dcér vedie katedru, prednáša, publikuje. Má podlomené zdravie, popálené ruky od neustálej práce s rádioaktívnymi materiálmi. Jej únikom i útočiskom sa stáva výskum v laboratóriu, ktorý jej v roku 1911 prináša druhú Nobelovu cenu, tentoraz za chémiu. Curie-Sklodowska objavila rádium, ktoré malo liečiť a slúžiť ľudstvu. Práve ľudstvo však tento geniálny objav zneužilo. Curie sa Hirošimy a Černobyľu nedožila, zomrela v roku 1934 vo veku 67 rokov na následky dlhodobého vystavenia žiareniu.

[Vyzbrojte sa proti vírusom – MojaLekáreň.sk]

„Rozhodli sme sa, že tento film nakrútime so ženskou režisérkou. Boli sme si vedomí aktuálneho nárastu témy feminizmu v spoločnosti a my sme mali v rukách námet na film o veľmi silnej, nekompromisnej žene, ktorá uspela napriek veľkej presile,“ hovorí producent snímky Paul Webster. Ako dodáva, časom postupne začal vidieť paralely v životoch režisérky filmu a Marie Curie. „Ako v žene, ktorá taktiež prišla z inej krajiny a skončila v Paríži, príbeh v Marjane silno zarezonoval,“ priblížil.

„Spriaznila sa s Marie, ktorá prišla do Paríža z Poľska ako Maria Skłodowska a znovuobjavila tam samu seba ako Marie Curie. Okrem toho majú obe tiež spoločné to, že sa nedefinujú na základe pohlavia. Marie Curie nikdy nedefinovala samu seba ako úspešnú ženu, ale ako úspešnú vedkyňu. Pohlavie pre ňu bolo irelevantné a Marjane má veľmi podobné myslenie,“ dodal Webster.