Kozmopolitný detox

 

Za mladi som síce bola iného názoru, ale teraz po rokoch už nemám ani najmenšie pochybnosti o tom, že nie som typ na život vo veľkomeste. Rušili by ma davy všadeprítomných turistov na každom kroku si robiacich selfies, hustá neurotická doprava a veľké vzdialenosti časovo a logisticky náročné na presuny. Aj tie úžasné pamätihodnosti, ktoré ako sezónni návštevníci obdivujeme, citeľne strácajú na význame, keď okolo nich denno-denne kráčate v strese a uponáhľaní, meškajúc do práce.

Rada žijem v mojom malom meste. Nie až takom malom, že vám každý vidí až do polievky, ale v takom, kde sa dá celkom príjemne a pohodlne žiť. Dáva možno menej možností, ale zato viac času, blízkosti a pokoja, čo je práve to, čo vekom oceňujeme viac a viac. Napriek tomu občas, keď jeho malomestský vzduch začína na môj vkus nežiaduco hustnúť, mám obrovské nutkanie ho aspoň na pár dní vymeniť za redší, ľahší, kozmopolitný.

Taký, v ktorom sa mi akosi ľahšie dýcha a všetko sa mi zdá jednoduchšie. Ja viem, že je to len statusom cudzinca na krátkej návšteve, no tento chvíľkový klam detoxikuje hlavu tak účinne, že túto „drogu“ raz za čas jednoducho musím mať. Preto keď cítim, že sa už v našej malomeštiackej hmle prestávam orientovať (keď susedy dôchodkyne zas a znova za záclonou riešia, na ktorej šnúre som raz za rok na úplne prázdnom dvore vyvesila bielizeň alebo keď s kamarátkou na káve opatrne meníme intenzitu hlasu podľa aktuálneho obsadenia kaviarne), vyberiem sa úplne účelovo na výlet do veľkého mesta, bažiac po kúsku voľnosti, slobody, anonymity. 

Má totiž výrazne relaxačné účinky stratiť sa v bezmennej mase ľudí večer na námestí, či sedieť na hradbách s pohárom vína a výhľadom na strechy domov židovskej štvrte alebo túlať sa prázdnymi ulicami starého mesta s rannou kávou a foťákom v ruke. To, že na tom mieste nikoho nepoznám a v tom čase vlastne nič podstatné neriešim, pomáha obnoviť si odstup a tak prepotrebný nadhľad. Malomestské spory o šnúru na bielizeň sa zrazu začnú zdať tak veľmi banálne, až sú smiešne. Navyše, zrelaxovaná hlava dočasne zbavená balastu vstrebáva všetko nové ako špongia, všetkým sa inšpiruje a plní sa novými vzletnými nápadmi. Veľmi príjemný stav.

Áno, občasná anonymita odľahčuje. Občasná strata v časopriestore oslobodzuje. Odľahčené a oslobodené chce tvoriť. Preto sú občasné dávky kozmopolitného vzduchu také liečivé.