Ženy v meste
Krádež „na synčeka“je pasé. Prichádza nové

Krádež „na synčeka“je pasé. Prichádza nové

Staroba je zvláštna. Starší človek je napriek všetkým svojim životným skúsenostiam ako dieťa. Naivné dieťa. A ohrozené.

Redakcia Žien v meste · 28. júla 2015 · 2 min čítania

 

Začalo sa to telefonátom. „To si ty, synček?“ opýtala sa staršia dáma v telefóne. Hlas to potvrdil. Hneď jej napadlo to najhoršie. Asi ma problémy a tak sa rovno opýtala, či potrebuje pomôcť. Potreboval peniaze. „Samozrejme, synček“ odpovedala matka.

Ešte skúšala, či nepôjde do banky sám, veď má prístup k jej účtu, ale keďže povedal, že nemá čas a že pošle svoju sekretárku, tak sa pobrala do banky ona. Napriek tomu, že ledva chodí. Veď má už svoj vek – skoro 90 rokov!

Potom ale taká blamáž – v banke jej nechceli vyplatiť peniaze, lebo nemala doklady. Tie jej niekto ukradol pred pár dňami. Veľmi sa ospravedlňovala sekretárke. Potom zavolala synovi a ešte sa chcela ospravedlniť jemu osobne. „Mami, nie, nevolal som ti. Veď vieš, že ja ani nemám sekretárku a také veci by som cez niekoho cudzieho nevybavoval“.

Všetko sa pomaly vysvetľovalo. Bola to fingovaná krádež „na synčeka“. Taká, o akých počujeme v televízii. Pravdu povediac doteraz som osobne nepoznala žiadnu staršiu osobu, ktorú by tak hnusne okradli alebo chceli okradnúť. A skoro sa to zlodejom podarilo.

Išlo o svokru mojej známej. Poznám tú dámu – galantnú, inteligentnú. Kto by to bol povedal? Vždy som si myslela, že také veci sa stávajú možno menej inteligentným, možno menej vzdelaným? Nie. Staroba, bohužiaľ, so sebou prináša niečo zvláštne – človek je naivný, bezbranný, stačí malo, aby si ho niekto získal. Stačí objať, pohladkať po tvári, povedať, že je úžasný. Stačí zahrať na city. Stačí vyvolať strach o niekoho z rodiny. Je to hyenizmus zo strany zlodejov. Bohužiaľ.

A aby ste si boli vedomí, Vy a Vaši blízki, metóda „na synčeka“ už je pasé. Aspoň v Poľsku je to tak.  Veľa sa o tom hovorilo v médiách a „biznisu“ sa už nedarilo. A tak zlodeji vymysleli niečo nové, viac sofistikované.

Teraz po telefonáte od „synčeka“ staršej osobe zavolá „niekto z polície“ a opýta sa na predchádzajúci hovor. „Volal vám niekto a chcel od vás peniaze? Ja som z polície, už dlhší čas pozorujeme toho zlodeja. Môžete nám pomôcť? Tak choďte do banky a dajte mu peniaze a my zakročíme hneď potom, ako mu ich odovzdáte.”

Čo si myslíte, ako zareagujú starší ľudia? Budú chcieť pomôcť v chytaní zlodejov? Staroba je zvláštna. Starší človek je napriek všetkým svojim životným skúsenostiam ako dieťa. Naivné dieťa. Škoda, že rodinní príslušníci si tak zriedkavo uvedomujú to, čo vedia zlodeji – tí vedia „investovať“.

Stačí, že zainvestujú čas a troška pozornosti, pohladkajú ego starčeka a majú svoj „zisk“.  Možno, keby sme viac času a pozornosti venovali našim babičkám a dedkom, možno by sme zabránili hyenizmu, tým všetkým neštastiam, ktoré ich stretavajú. Veď babka s dedkom sa len chcú cítiť potrební. Overte si radšej, či sa Vašim blízkym náhodou už niekto „nevenuje,“ keď vy ste zaneprázdnení.

 

Prečítajte si aj Keď nemáte radi to, čo je vaše, ani iní si to nezamilujú

 

Ženy v meste

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026