Krajina, kde je poctivec za …
Manželia zamestnanci onemeli. Zložili príbor, spontánne od seba odsunuli taniere, postavili sa a v tichosti odišli. Po ceste ešte čašníkovi zaplatili nedojedenú večeru aj za „úspešného podnikateľa“. Manželov odvtedy nevideli. Maximálne o nich započujú z prostredia spoločenskej smotánky.
Redakcia Žien v meste · 25. novembra 2016 · 2 min čítania
Bola to taká kamarátska večera dvoch manželských párov. Dlhoročný úspešný bohatý podnikateľský pár z dobrej spoločnosti pozvali na večeru dvaja úspešní manželia, celoživotní zamestnanci. Také tie spoločenské taľafatky a, samozrejme, politika a jej vplyv na budúcnosť ich detí. Bohatých podnikateľov a detí dvoch zamestnancov. O tom, v akom katastrofálnom stave je školstvo, ešte v zúboženejšom stave zdravotníctvo a o tom, že sa dôchodkov ani nedožijú, pretože krajina je desaťročia rozkrádaná tak, že na dôchodky už jednoducho neostane. Ako na nič nie sú peniaze, ako vyzerajú cesty a ešte horšie naše nemocnice. Úspešní zamestnanci so zvesenými ramenami až po zem sa posťažovali, ako už nevládzu napĺňať rozkrádaný štátny rozpočet. Veď spoločne ročne iba na daniach zaplatia štátu desaťtisíce eur. Iba na daniach, mimo akýchkoľvek ďalších odvodov.
„Keď si predstavím, že iba ja ako zamestnanec manažér som na daniach zaplatil viac eur ako 65 tisíc z 80 tisíc všetkých firiem na Slovensku, je mi do plaču. Rok čo rok. Mám pocit, že už nevládzem a keď ma záchranka odvezie do nemocnice, solidárne mi tam rodina musí priniesť príbor aj toaletný papier,“ posťažuje sa vyčerpaný päťdesiatnik, manažér, zamestnanec.
„Vidíš, aký si „k….?! Keby si podnikal ako ja, nikdy by si tomuto štátu nemusel odviesť ani cent,“ smeje sa zamestnancovi do tváre podnikateľ. „Všetko mám na firmu, všetko! Ešte aj rodinné exotické dovolenky by si si mohol dať do nákladov ako pracovnú cestu!,“ smeje sa nahlas zo zamestnanca podnikateľ.
Manželia zamestnanci onemeli. Zložili príbor, spontánne od seba odsunuli taniere, postavili sa a v tichosti odišli. Po ceste ešte čašníkovi zaplatili nedojedenú večeru aj za „úspešného podnikateľa“. Manželov odvtedy nevideli. Maximálne o nich započujú z prostredia spoločenskej smotánky.
Tento príbeh sa naozaj stal a nie je jediným. V krajine, kde sú pre niektorých poctiví daňoví poplatníci… Táto krajina sa volá Slovensko!
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026