Krasopisne, prosím!

 

„Prosím vás, pomôžete mi?“ uprela na mňa veľké tmavé oči a široko sa usmiala. Krásna žena, mohla mať okolo štyridsať. Bola dokonale upravená, lak na nechty jej ladil s rúžom a husté tmavé vlasy pritiahli pozornosť každého. Bezradne sedela nad akýmsi tlačivom zo Sociálnej poisťovne. Keď som podišla bližšie, vidím, že je to žiadosť o dávku v nezamestnanosti.

Niektoré úradné tlačivá dajú človeku riadne zabrať. Priznám sa, sama v tom nie som žiadny lúmen. Neraz si vezmem radšej dve tlačivá, lebo viem, že na prvý raz to bezchybne nedám. Toto však bolo napodiv celkom jednoduché. No ona zostala stáť už po vypísaní mena, priezviska, k adrese trvalého bydliska sa ani nedostala.

Tak jej ukazujem, do ktorej kolónky má vpísať adresu. Povie mi, kde býva a ukazuje mi svoj občiansky. „Fajn, tak to sem vpíšte,“ zabodnem prst do príslušnej kolónky a začínam mať tušenie, že jej problém je v niečom inom a nie v zložitom tlačive. Chytí do ruky občiansky a študuje ho, akoby ho videla prvý raz. „Je to tu niekde napísané?“ spýta sa. Ukazujem jej, že kde. A potom si položí občiansky pred seba ako predlohu a snaží sa to opísať do tlačiva – písmenko po písmenku.

Prešľapujem z nohy na nohu ako kedysi pri prváckych domácich úlohách svojich detí. Podobný je aj výsledok. Správne sa jej to napísať nepodarí. Ešte horšie je, keď do tlačiva prepisuje názov mestskej časti. Vyšla z toho čudesná skomolenina. Keď príde na rad kolónka o bývalých zamestnávateľoch, prehodí, čo tam má napísať, keď bola vo výkone trestu. To už ju radšej posielam rovno do úradníckych dverí, nech jej tam so zvyškom poradia.

Uf! Premýšľam, akú má šancu zamestnať sa v dnešnom svete, keď už aj v inzerátoch na upratovačky je neraz požiadavka maturity. Človek, ktorý nevie poriadne písať a prichádza z výkonu trestu. A kde asi skončí, keď sa jej nepodarí zamestnať?

Počiatočnú ľútosť vystrieda hnev. Musela predsa absolvovať povinnú desaťročnú školskú dochádzku! Je možné, aby sa za desať rokov nenaučila písať? Okrem toho na vzdelávanie majú odsúdení nárok aj počas výkonu trestu odňatia slobody, dokonca môžu absolvovať kurz pre negramotných! Niektorí si dorobia maturitu, skúšajú rôzne kurzy, aby sa mohli zaradiť späť do života, nehovoriac o tých, čo tam píšu knihy… Nikto si nevšimol, že ona nevie poriadne ani len písať? Musela predsa vypĺňať rôzne tlačivá… 

Večer som sa posadila k televíznym správam a okrem iného som vzhliadla krásny príspevok o tom, že deti v školách sa majú učiť krasopis. Lebo pán minister Plavčan na ňom vraj trvá. Dokonca pred televíznou kamerou predviedol, ako ho sám ovláda. Skvelé! No nielen po tomto zážitku v Sociálnej poisťovni mám obavy, že problém nášho školstva naozaj nie je v tom, či decká píšu krasopisne a pekne spájajú písmenká. Bolo by fajn konečne sa zamerať na podstatu, nemyslíte pán minister?