Ženy v meste
Krv nie je voda

Krv nie je voda

Veď práve v tomto období začíname zvádzať “krvavé boje” o kreatívne ceny, tak prečo na chvíľku neodhodiť svoje egá a spojiť sa pre dobrú vec?

Lucia Čarná · 19. apríla 2015 · 2 min čítania

Bol to ťažký týždeň. Každý deň ráno som len tak rýchlo nakukla na stránky denníkov a sledovala vývoj v kauze Váhostav. Žasla som nad tým, kam až arogancia môže v tejto krajine zájsť. Ako niekto môže tak bezostyšne vyciciavať krajinu, v ktorej vládne?

Ťažký týždeň to bol aj v práci. Apríl je už štandardne mesiacom, kedy sa odovzdávajú práce do súťaže kreativity v reklame. Termín pripadol na najbližší pondelok. Preto sa celý týždeň niesol v dokončovaní tzv. “case studies” prípadových štúdií k súťažným prácam.

Táto robota je vždy náročná, pretože chcete dobre odprezentovať svoju prácu porote a premýšľate, ako to urobiť čo najefektnejšie. Je to obdobie kedy my, kreatívci, doslova potíme krv.

Zhodou okolností sme práve v apríli dostali termín od Národnej transfúznej stanice na darovanie krvi. U nás v agentúre je totiž viacero pravidelných darcov, a preto robievame spoločné darovanie krvi, ktorého sa dobrovoľne zúčastňuje niekoľko firiem.

A keďže súťaž aj darovanie pripadlo na rovnaké obdobie, vznikol nápad spojiť naše firemné darovanie krvi s výzvou pre iné reklamné agentúry, aby prišli darovať aj ony. Veď práve v tomto období začíname zvádzať “krvavé boje” o kreatívne ceny, tak prečo na chvíľku neodhodiť svoje egá a spojiť sa pre dobrú vec?

A tak sme začali robiť vyzývaciu kampaň. Miestami nás to bavilo, miestami sme sa aj u nás v práci “bili” takmer do krvi. Nakoniec z toho vznikla celkom silná kampaň: Sú veci, pre ktoré sa oplatí krvácať. (Ale kreatívne ceny to nie sú). Samozrejme, že na súťaž ju neprihlásime, no napriek tomu vzbudila kampaň odozvu, ktorú som nečakala. Veľa ľudí sa ozvalo, že by prišli, ale že je to predsa len u nás v agentúre, a tak neprídu. Viacerí sa zdráhali, lebo to vraj robíme len pre súťaž a tvrdíme, že nie. Niektorí nereagovali, aby nás “konkurentov” náhodou nepodporili.

Keď minulý rok fungoval Ice Buckett Challenge, reklamky sa navzájom vyzývali, oblievali vodou a prispievali na dobrú vec. Ale to nemuseli ísť na “nepriateľské územie”. Našťastie sa našli aj ľudia z reklamy, ktorí kampaň “lajkovali” a zdieľali na sociálnych sieťach a niektorí dokonca prisľúbili účasť.

Ďakujem im za odvahu. Majú moju úctu, lebo cítia, že krv nie je voda, ktorú si vylejete na hlavu doma v kúpeľni. Krv vás môže spojiť silným putom s človekom, ktorému možno zachránite život. A aj keď o nejaké tie ceny chceme zabojovať inými prácami, táto má pre nás špeciálnu hodnotu.

Autorka: Lucia Čarná

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026