Kto pekne žije, neumiera
Stretnutie majú radšej už každý rok a nakreslili si mapku cintorína, aby pri prechádzke na ňom vždy našli hroby tých, ktorí tu už nie sú. No a teraz umrel ujo Pubo. Len nedávno také stretnutie organizoval s mamkou on.
Redakcia Žien v meste · 15. júna 2016 · 1 min čítania
Mojej mamke umrel najlepší kamarát. Spolužiak. Sedeli včera na pohrebe, ešte zostatok triedy.
Vždy ma táto partia spolužiakov dojme. Ťahá im na osemdesiatku, ale akoby sedeli v jednej triede. Stretnutie majú radšej už každý rok a nakreslili si mapku cintorína, aby pri prechádzke na ňom vždy našli hroby tých, ktorí tu už nie sú. No a teraz umrel ujo Pubo. Len nedávno také stretnutie organizoval s mamkou on.
Bol to náš rodinný priateľ. Perfektný chlap. Odkedy, a to už je dávno, umrel môj ocko, suploval aj nášho rodinného opravára v dome. Bol nesmierne zručný a ochotný. „Pubo, prasklo potrubie.“ „Pubo, neporadíš, ako v záhrade urobiť ten držiak?“
Mamka ho volala braček. Jeho skvelá manželka Rúženka mu vždy dala priepustku, lebo veď sú partia. A ujo Pubo umrel. Stála som tam včera na tom pohrebe, dívala sa na jeho fotografiu a spomínala.
Vedľa fotografie boli jeho iniciály. Zrazu som si uvedomila, že vlastne neviem, ako sa naozaj volá. Nechcelo sa mi to veriť.
Pátram v hlave, pátram, ale nič. Len ujo Pubo, úsmev, ako stojí pri plote a ako sedí vedľa nás na koncerte.
Stále živý, hoc bez mena. Ale nie je to jedno, ako sa človek volá? A čo je napísané? Podstatné je ako žil.
A kto pekne žil, neumiera.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026