Kvôli tomuto sme vo vzťahoch, ktoré nás nerobia šťastnými

Strach je dnes jednou z najčastejších príčin, kvôli ktorým nedokážeme opustiť svojho partnera a ukončiť nenaplnený vzťah. Ide o strach zo samoty, o obavu z toho, že už možno nikdy nebudeme milovať alebo nebudeme milovaní. Prekonať sa však dá. Vieme ako na to.

Keď sa rozpadalo prvé manželstvo Kataríny, rozhodla sa ho zachrániť, dať mu ešte šancu. Preto vyhľadala terapeuta. Netrvalo dlho a podarilo sa mu upriamiť jej pozornosť na strach, kvôli ktorému v danom partnerstve zotrvávala.

„Pamätám si, ako ma upozornil na fakt, že väčšiu časť svojho dospelého života som bola vo vzťahu. Opýtal sa ma, ako by som sa cítila, ak by som vo svojej budúcnosti nevidela ďalšieho partnera. Prepadla ma vtedy úzkosť, zmocnil sa ma strach. Odpovedala som mu, že by som si jednoducho musela niekoho nájsť. A vtedy prišlo uvedomenie – tento vzorec musím zmeniť,“ spomína Katarína Runa, vyhľadávaná transformačná lektorka slovenských i českých žien.

Závislostné vzťahy rezonujú v našej spoločnosti. Vznikajú vtedy, ak nadobúdame pocit, že danú osobu potrebujeme pre pocit vlastného šťastia, bezpečia, v extrémnych prípadoch pre naše prežitie. Partneri si v takomto vzťahu skutočne veľa dávajú, v dôsledku čoho sa na sebe stávajú závislými. No strach zo straty či možnej budúcej samoty ich v daných zväzkoch často zabetónuje.

„V prvom kroku je potrebné uvedomiť si, že zdravé a fungujúce vzťahy nie sú založené na strachu ani na závislosti. Je dôležité zamyslieť sa nad tým, či to, čo považujeme vo vzťahu za nezdravé, sa zmeniť dá. Ak nie, vzniká tu priestor na to, aby sme si sami dávali to, čo nám dával partner. Mať pevné základy vzťahu so sebou samým totiž môže vytvoriť pevné základy aj pre vzťahy v budúcnosti,“ pokračuje Katarína Runa.

Prvé kroky k oslobodeniu

Vzťah, v ktorom sa obaja partneri cítia slobodne, sa vybudovať dá. Znie to neuveriteľne, ale vďaka tomuto pocitu možno spoznať pravú vzájomnú blízkosť. Strach z opustenia je v nás hlboko zakorenený, častejšie medzi ženami.

„Pôvodcom jeho vzniku je často vzťah s otcom, ktorý pre ženu – dcéru – nebol emocionálne, ale aj fyzicky prítomný v takej miere, v akej to potrebovala. Takéto osoby veľmi ťažko prijímajú odmietnutie a slovo nie. Sú schopné urobiť veľmi veľa pre partnerove áno, prahnú po spoločnosti druhých a obávajú sa samoty. A tak si vytvárajú závislostné vzťahy,“ približuje lektorka.

V nich nie je ničím výnimočná dráma – prináša partnerovu pozornosť, prenechanie zodpovednosti partnerovi, citové vydieranie a podobne.

„Kľúčový moment prichádza vtedy, keď si uvedomíte, že váš partner nie je vaším otcom. Je potrebné, aby ste prestali reagovať na spomienku a začali reagovať adekvátne k danej (reálnej) situácii.“

Ak partner oznámi, že ide po práci s kolegami na drink alebo na víkendovú rybačku s priateľmi, kľúčová je vaša reakcia. Na daný podnet by mala reagovať dospelá osoba, nie malé dieťa, ktoré vo vás je. „To už nie je závislé na nikom inom. Jeho bezpečným prístavom ste teraz vy,“ pokračuje Katarína Runa. Podľa jej slov treba počítať aj s možnosťou, že daný vzťah s partnerom sa môže skončiť, že môže z vášho života odísť.

„Čím väčšie sú naše obavy z konca vzťahu, tým ideálnejšie podmienky k tomu vytvárame. V partnerstve by sme nemali byť zo strachu, ale zo slobodného rozhodnutia a radosti.“ Renomovaná transformačná lektorka ďalej radí, aby sme energiu vynaloženú na pocit strachu začali smerovať na niečo iné. Do niečoho, čo vzťahu a vám skutočne prospieva.

Nemej dôležité je uvedomiť si, akých partnerov si podvedome vyberáme. Ak veríme, že nie sme hodní lásky, do života nám vstúpia práve takí, ktorí nám to potvrdia.

„Ženy, ale aj muži, tak skôr či neskôr začnú tolerovať správanie, ktoré by inak netolerovali. Prispôsobia sa nezdravým návykom, budú neustále posúvať svoje hranice, vzdajú sa vlastných potrieb. A to len pre to, aby si vzťah udržali,“ hovorí Katarína.

Budovanie vlastnej identity a autentickej hodnoty je v tomto prípade alfou a omegou budúcich šťastných vzťahov. „V nich vás partner bude vidieť, rešpektovať a oceňovať. Skúste začať najbližšie ráno s tým, že si poviete: Moja hodnota pochádza z vnútra, nie z vonku. Nebude to spočiatku jednoduché, no dá sa to a hlavne to za to stojí,“ dodáva Katarína Runa, ktorá sa danej problematike podrobne venuje už niekoľko rokov. Strach z opustenia je liečiteľný. Je to akési staré zranenie, ktoré možno transformovať v budúci prospech.