
Len na ďalšom nádychu záleží
Bojovala som s Covidom a bojovala som s nezmyselnosťou systému. Keďže som astmatička, som ohrozená skupina a možno by som bola rada zašla na covidovú pohotovosť, kde by ma niekto mohol popočúvať, skontrolovať, priamo by mi dal lieky a nemusela by som na ne čakať, kým ich lekáreň objedná.
Redakcia Žien v meste · 12. decembra 2021 · 3 min čítania
Nádych, výdych! To je slovné spojenie, ktoré si často hovorím v náročných chvíľach. Vtedy, keď mi všetko prerastá cez hlavu, keď panikárim, keď stresujem a hysterčím buď v hlave, alebo naozaj. Vždy mi pomáha vrátiť sa k nádychu a výdychu. Dve veci, bez ktorých by sme tu neboli.
Zrazu som dostala Covid. Neviem, kde a neviem od koho. Správam sa zodpovedne, nosím respirátor, som zaočkovaná. Napriek tomu ma vírus dostihol. Navyše žijem sama, takže všetko bolo v niečom oveľa ľahšie a v niečom oveľa náročnejšie. Bojovala som s mnohými prekážkami, na ktoré naši pandemickí odborníci veľmi nemysleli.
Covid a nedostupné lieky
Napríklad, že prvé dni s príznakmi sú najdôležitejšie pre nasadenie liečby. Že hoci lieky na Covid neexistujú, existujú lieky, vďaka ktorým jeho priebeh zvládnete lepšie. A k tým liekom sa musíte nejako dostať. Že nie je ideálne čakať na PCR test a jeho výsledok päť dní, pretože liečiť sa potrebujete skôr. Že nie je správne, že všeobecní lekári mnohým pacientom ani nezdvihnú telefón (to nebol môj prípad) a ak aj áno, nemajú presný protokol, čo okrem vitamínov a paralenu chorému predpísať.
Nehovoriac o tom, že všetky lieky a vitamíny, ktoré v čase Covidu potrebujete, sú plne hradené vami. Ja som v lekárni počas dvoch týždňov nechala skoro 80 eur. Ak je v karanténe štvorčlenná rodina, tak s pánom Bohom.
Bojovala som s Covidom a bojovala som s nezmyselnosťou systému. Keďže som astmatička, som ohrozená skupina a možno by som bola rada zašla na covidovú pohotovosť, kde by ma niekto mohol popočúvať, skontrolovať, priamo by mi dal lieky a nemusela by som na ne čakať, kým ich lekáreň objedná. Áno, v čase vrcholiacej pandémie nemajú v mnohých lekárňach ani základné lieky. Ale radi vám ich objednajú…. na druhý deň.
Covid a pohotovosť
Covidové pohotovosti, žiaľ, na Slovensku nemáme, hoci by pravdepodobne veľmi odľahčili lekárom v nemocniciach a mnohí pacienti by na JIS-kách neskončili. Vedeli ste napríklad, že ak náhodou dostanete Covid cez víkend a nemôžete sa dovolať svojmu lekárovi, pohotovostný lekár vám nemôže predpísať e-recept? A že keď vás po Covide skontroluje váš obvodný lekár, nemôže vás poslať na CT pľúc? Čiže reálne nedokáže zhodnotiť poškodenie pľúc, lebo RTG vyšetrenie ho neukáže?
Na toto všetko prídete takzvane za jazdy. Ste doma, bojíte sa o svoj život a máte čas premýšľať. Stále vám v hlave rotuje, prečo také logické veci nenapadnú niekomu tam hore, vo vláde. Na čo však myslíte najviac, je nádych a výdych. Viete, že na tom záleží. Meriate si saturáciu kyslíka a dúfate, že veľmi neklesne. Asi päť dní som mala pocit, že mi na hrudi sedí niekto ťažký a odmieta vstať. A hoci som už po Covide niekoľko dní, nádych a výdych je stále náročný.
Neviem si predstaviť, ako sa cítia tí v nemocniciach, ktorých pľúca to pomaly vzdali. Ako sa cítia tí, ktorí vďaka vlastnej nezodpovednosti alebo nedbanlivosti skončili zle. Alebo takí, čo všetko urobili správne a aj tak ich to dostalo. Ja som prežila, nejako som to dala, hoci následky ešte nepoznám. Čakám, či zoženiem niekoho, kto ma môže poslať na CT pľúc.
Oveľa radšej by som dnes písala o Vianociach a adventných vencoch. O punči a medovníkoch. Ale píšem o nádychoch a výdychoch, lebo ak nemáme tie, nič iné už nepotrebujeme.
Prajem vám adventné obdobie plné zdravia a dýchajte zhlboka. Lebo to je jediné, na čom záleží.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



