
Liečba perom
S ťažkou chorobou sa každý z nás vyrovnáva inak. Niekto zatrpkne, nadáva na osud aj na Boha. Iní nasadia na tvár veselú masku a snažia sa urvať si zo života čo najviac – lebo veď ktovie, čo bude zajtra. No a potom sú takí, ktorí sa z choroby vypíšu. A ďalej sa snažia žiť tak, akoby nikdy nebola, hoc‘ jej tieňa sa možno nezbavia…
Redakcia Žien v meste · 2. mája 2015 · 1 min čítania
Eva Bacigalová sa ako novinárka aj spisovateľka dlhé roky živila písaním skutočných príbehov. Ako hovorí, nikdy netušila, že raz napíše príbeh, v ktorom bude ústrednou postavou ona sama. Keď jej diagnostikovali rakovinu prsníka, neplánovala o nej písať. Plánovala TO len prežiť. A potom navždy zabudnúť.
Namiesto toho ale začala písať blog. Ako psychohygienu. O všetkom, čím prešla a čo to v nej, ale aj v ľuďoch okolo nej, zanechalo. Ženy s rovnakou diagnózou ako ona, ktoré združuje občianske združenie Amazonky, jej často vraveli, že to cítia rovnako. Vraj im píše z duše. A napokon bola z blogu kniha s príznačným názvom Rok Amazonky. Má pomôcť prekonať ťažké chvíle ženám s karcinómom prsníka a dodať im odvahu a silu v liečbe.
Je v nej naozaj všetko, aj témy, ktoré sú stále tabu. Napríklad, ako vyzerá partnerský život, keď partnerka príde o prsník. Alebo aký je váš fyzický aj psychický stav, keď prídete o vlasy. Či aké to je, keď sa v našom zdravotníckom systéme zrazu zmeníte len na „rodné číslo“.
O to, že by si kniha nenašla dosť čitateliek, sa netreba obávať. Nech mi autorka odpustí, no na jazyk sa mi tlačí slovko „žiaľ“. Fakt totiž je, že rakovina prsníka je najčastejším onkologickým ochorením žien, pričom lekári ročne zdiagnostikujú okolo dvetisíc nových prípadov.
Mnohé z nich prežijú. Dnes oveľa častejšie ako v minulosti. Onkológovia priznávajú, že jedným z faktorov, ktorý pri liečbe výrazne zaváži, je vnútorná motivácia pacientky. Je jedno, čo sa za ňou skrýva. Možno ju posilní písanie. A možno čítanie. Hlavné je TO prežiť.
(Autorka je redaktorka časopisu Dieťa)
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



