Ženy v meste
Malé ženské telá

Malé ženské telá

Majú len osem rokov, ale každá z nich už je osobnosť. Vedia, čo chcú, vedia o tom hovoriť a nehanbia sa hovoriť o svojich snoch.

Redakcia Žien v meste · 29. júna 2015 · 2 min čítania

 

Moja dcéra mala minulý týždeň narodeninovú párty. Prišlo šesť dievčat z jej triedy. Majú len osem rokov, ale každá z nich už je osobnosť. Vedia, čo chcú, vedia o tom hovoriť a nehanbia sa hovoriť o svojich snoch.

Eden chce byť speváčkou, Avital zdravotnou sestrou ako jej mama, Karin učiteľkou, ale len v súkromnej škole, lebo tam si učiteľov vážia, Šaked plánuje ako jej mama vymýšľať nové lieky, Noya by rada bola taxikárkou, lebo ženy sú lepšie a zodpovednejšie šoférky ako muži.

Tieto dievčatá majú jasný názor na módu, učiteľky, či je lepšia gymnastika alebo tanec, ktorá stredná škola je najlepšia a kedy by ženy mali mať deti. Nepýria sa, vedia slušne, ale razantne vstúpiť do debaty a nemajú problém s tým, keď s nimi niekto nesúhlasí.

Ticho som ich pozorovala pri vyrábaní náramkov, pri jedle aj pri tanci. Hoci majú ešte detské tváre aj postavy a niektoré ťahy, čo patria skôr do škôlky, sú to už malé ženy. Už sa dá vystopovať, čo by z nich mohlo byť, aký je ich potenciál, kde by sa mohli uplatniť. Zrejmé sú už aj ich slabosti, vlastnosti, ktoré by ich mohli brzdiť nielen v kariére, ale aj v osobnom živote.

Poznám mamy tých dievčat a viem, že vedia, čo v ich dcérach je a vedia ich povzbudiť aj pribrzdiť. Stále to nemusí znamenať, že v dospelosti budú spokojné, vyrovnané a budú robiť s láskou všetko, čo bude treba. Majú však veľké šance a kopu príležitostí.

U ich susedov, v Jordánsku, tiež vyrastajú dievčatá. Nechodia na párty, bývajú v utečeneckých táboroch OSN. Utiekli pred vojnou v Sýrii. Ich rodičia nerozmýšľajú nad tým, na aký krúžok ich poslať, aký talent u nich rozvíjať. Pre nich to, že sa menia na malé ženy nie je zdrojom radosti, ale strachu.

Strachu z toho, ako ich uživia, ako ochránia ich česť v tradičnej spoločnosti. Východisko z biedy nevidia v tom, že by dcéram dali vzdelanie, lebo nemajú ako. Tak ich radšej vydajú aj vo veku 12, 13 rokov  a zodpovednosť za nich preberie manželova rodina. Manžel je často starší, krutý, má svoju predstavu o manželských povinnostiach, aj o tom, že žena by mu mala skoro dať potomka.

Tieto dievčatká majú určite svoje sny, tiež by chceli vyrábať náramky a tancovať na párty. Chceli by byť malými ženami. Smutné je, že sa stanú len malými ženskými telami. 

 

 

Ženy v meste

 

 

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

 

 

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026