Mami, napísala som ministrovi

V ten deň prišla moja mladšia dcéra domov veľmi spokojná. „Mami, napísala som ministrovi, čo by sa malo v škole zmeniť,“ vyhlásila, spokojne odhodila školskú tašku do detskej izby a pustila si televízor. Chvíľu sa vo mne bilo niekoľko emócií, ale zvíťazila zvedavosť a najviac ma zaujímalo, čo ministrovi školstva napísala.

S jedným okom na obrazovke rekapitulovala, že od neho chcela krajšiu jedáleň, aby v jedle neboli vlasy, aby mala pani učiteľka lepší plat, lebo ich veľa naučí. Chcela tiež radšej sedieť na koberci ako v laviciach a neprechádzať sa na veľkej prestávke dookola, lebo je to nuda. Možnosť podebatovať písomne s ministrom si pochvaľovala, len jeho priezvisko sa jej zdalo dosť nezrozumiteľné.

Ministrovi napísali aj jej spolužiaci. Listy osobne odniesla ich pani triedna učiteľka a ministra pozvala, aby prišiel a strávil v ich triede celý deň. Pár dní predtým bola pani učiteľka protestovať na Zraze dlhých nosov.  

Onedlho na to prišla moja dcéra domov s ďalšou zaujímavou správou. „Mami, bol dnes u nás v škole minister, ale do triedy neprišiel. Škoda, chcela som vidieť takú osobnosť,“ prehodila. Minister pozvanie prijal, ale zašiel len za riaditeľom, nie za učiteľkou, ktorá ho do školy zavolala.

Na listy štvrtákov o šesť dní neskôr odpovedal. Nič konkrétne, ale napísal, že „postrehy a návrhy detí boli inšpiratívne a že verí, že sa mu ich spolu s pani triednou učiteľkou podarí spoločne vyriešiť.“ (aj keď teda za ňou do triedy nezašiel – poz. autorky.) Ako ministrovi školstva mu však „nedalo nespomenúť pravopisné chyby, ktoré som si vo vašich listoch všimol a verím, že v budúcnosti si dáte viac záležať na tom, aby každý Váš list bol aj Vašou dobrou vizitkou (smajlík na konci vety).“

Mojej dcére sa páčilo, že minister deťom odpovedal a musela som s ňou súhlasiť. Len pre seba som si však pomyslela, že postoj pána ministra k učiteľke a jeho list deťom o našom školstve veľa hovorí.

Navštívil školu a riaditeľa, ale nenavštívil triedu a jej učiteľku, čo bola lekcia mladej rebelke, aby si nemyslela, že je ministrovi rovnocenný partner. A poznámku v liste o pravopisných chybách som ja pochopila ako lekciu deťom, že sa do debaty s dospelým nemajú púšťať, keďže ani nevedia, kde sa aké i píše. Kým to nebudú vedieť, nie je celkom dôležité, čo si myslia.

Minister je ako jeho rezort. Viac ako o obsah, mu ide o formu. 

 

Prečítajte si aj Do Hornej Maríkovej

 

Ženy v meste