
Mamy, robíme si to samy
Rozsvietený stromček, voňajúca kapustnica a celá hŕba fantastických koláčikov. Namiesto spokojnej mamy však pri štedrovečernom stole sedí fučiaci dostihový kôň. Vyzerá to ako scéna zo zlého filmu? Možno, no pre mnohé mamy je to krutá realita.
Redakcia Žien v meste · 25. decembra 2020 · 2 min čítania
Sme totiž nepoučiteľné. Zas a znovu padáme do víru zdanlivej dokonalosti. Domácnosť bez smietky, vyleštené okná, vytepované koberce, napečené makronky… Veď aj naše maminky to tak robili. A nech robíme čokoľvek, nikdy to nie je dostatočne dobré a vždy sa dá urobiť viac. Všetko berieme len na svoje bedrá, pretože nik iný to nespraví tak dobre. Aj u influenceriek na „instáči“ to vyzerá úplne inak.
Ale mamy, môžeme si za to samy!
Váš drobec už nikdy nebude obdivovať ozdoby na stromčeku tak, ako práve dnes. Nikdy viac nebude nadšene výskať pri tak nedokonale ozdobenej medovníkovej chalúpke, ako dnes. Nikdy ho neudiví robotický sob, ktorý kýva hlavou ako pri dnešnej prechádzke. Nikdy nebude s nadšením (primeraným svojmu veku) zdobiť koláčiky. Nikdy nebude gúľať očami nad vašimi poznámkami… Každý detský vek má svoje čaro.
Prečítajte si
Je to riadne na riť, ale nie je to úplné peklo
Nechceš, aby si tvoj potomok pamätal len vynervovanú mamu, behajúcu s handrou a valčekom na cesto, ktorá len syčí na všetky strany. Alebo mamu, ktorá žije cudzí život v mobile alebo pred telkou? Ten drobec si nebude pamätať na to, či sa ligotala kuchynská linka. Nebude riešiť, či je vyčistená pohovka. Netrápi ho, či jeho balíček bude mať papier dokonale zladený so stuhou a ani to, aký stromček majú tento rok Kardashianky. A tiež nepotrebuje mať v mysli rodičov, ktorí boli duchom stále v práci.
Bude si pamätať práve na moment, keď s mamou obdivoval robotického soba, keď s ockom zapaľoval prskavky a vždy si spomenie na tú vysnívanú hračku v balíčku, možno škaredo dolepenom lepiacou páskou. Ani sa nenazdáme a bude z neho „dospelák“. A z týchto maličkých radostí bude čerpať nielen on, ale hlavne my.
Veď Ježiško sa rodí každý rok, aj napriek kope nevyžehlenej bielizne a fľakom na obkladačkách. Treba mu len otvorené srdcia. A ak vám na poriadku tak veľmi záleží, možno by ste mohli zapriahnuť aj ostatných. Ten fešák na gauči isto rád priloží ruku k dielu a spoločné prípravy majú svoje čaro.
Možno si to budeme musieť stále pripomínať, ale… Mamy, robíme si to samy. Tak sa viac tešme z maličkostí. Pokojne aj z toho gýčového soba.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



