Ženy v meste
Mastné príklady

Mastné príklady

Matematika je blé a matematikári sú triedni nepriatelia. Škoda. A stále si hovorím, že je to škoda, pretože matematika nie je iba plus a mínus. Je to spôsob myslenia, je to životný štýl, je to poézia v reálnom čase. Teraz nám ubrali hodín, zrušili povinnú maturitu a všetko nahrádzame smart telefónmi. Čo už.

Redakcia Žien v meste · 29. októbra 2016 · 2 min čítania

 

„Som učiteľka. A je to moje povolanie, nie poslanie.“

 

To, na čo som si spomenula tento víkend, sa mi stalo pred pár rokmi. Úplne bez (seba)kritického myslenia som spolu s biológiou vyštudovala aj matematiku. Vravím to len preto, že mi vtedy nebolo jasné to, čo je zjavné z nálady naprieč celou spoločnosťou dnes. Matematika je blé a matematikári sú triedni nepriatelia.

Škoda. A stále si hovorím, že je to škoda, pretože matematika nie je iba plus a mínus. Je to spôsob myslenia, je to životný štýl, je to poézia v reálnom čase. Teraz nám ubrali hodín, zrušili povinnú maturitu a všetko nahrádzame smart telefónmi. Čo už.

Učila som vtedy prvákov. Bola to taká fajn skupina, okrem matematiky mali aj hospodárske výpočty. A vždy, keď sa im niečo podarilo, sa naozaj, ale naozaj potešili. Pre učiteľa je to ako voda na mlyn. Tešila som sa s nimi a dávali sme si čoraz ťažšie príklady. Vedieť naspamäť druhé mocniny čísel od 11 do 20 bolo pre nás samozrejmosťou, pretože neustále pozeranie do tabuliek by nás zdržovalo a my sme predsa nechceli zabiť hodinu tabuľkami. Oni nechceli. Bolo skvelé s nimi pracovať. Raz jeden študent na to našiel pekný termín. Hodina sa chýlila ku koncu a tak som myslela, že už to nejako doklepeme, posledný príklad trochu natiahnem a počkám, kým zazvoní. Lukáš zdvihol ruku a povedal: „Dajte nám ešte jeden taký mastný, pani učiteľka.“ Wau. Úplne ma prešla únava. Keď študent povie, ešte chceme ďalší príklad, my ešte chceme počítať, tak učiteľ neváha. Ohromne ma to vtedy potešilo. Odvtedy som si pre nich vždy nachystala do zálohy nejaký „mastný“ príklad.

Je pravda, že nie vždy tá chémia zafunguje a ani mastné príklady nepomáhajú. Niekedy pomôžu logické hádanky a niekedy vtip o matfyzáčkach. A niekedy nič. Pretože niekedy ani pri dobrej vôli neprelomíme tú bariéru, ktorej ako učitelia čelíme. Bariéru „načomytovšetkobude“.

V tej istej škole som sa pokúšala potom o to isté, s inou triedou a nezabralo to. Povedali: „Neberte to osobne, pani učiteľka, my vás máme radi, len nemáme radi matematiku.“ Nehnevala som sa. Veď nakoniec, na to tam nie som. Aj napriek ich neláske k predmetu boli fajn. Ten istý študent mi na konci školského ruku povedal: „Ste ako čili paprička, pani učiteľka. Taká malá a štipľavá.“ A ja som sa iba zasmiala.

 

Prečítajte si aj Svadba až po tridsaťpäťke…

 

 

Ženy v meste

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026