Matky nie sú hysterky a decko nie je urevané

Cestovala som minulý týždeň na konferenciu do Portugalska. Na týchto južanských národoch je vždy fascinujúce, že rodiny s deťmi tam majú akosi iné postavenie. Všade vidíte prebaľovacie pulty, detské kútiky a mužov aj ženy s deťmi všade. Reštaurácie, večer, ráno, kávička, obed, večera. Všade s deťmi. Vždy si poviem, že je to pekné. Že žijú rodinne a rodina je tam viditeľná a každý ju považuje za niečo pekné a dôležité.

Prejavuje sa to aj v rôznych iných veciach. Napríklad taký Lisabon má komplet všetky chodníky, po ktorých som za tie tri dni prešla, bezbariérové. Pre kočíky, ľudí na vozíku, bicykle. Detský kútik bol dokonca na letisku. Priznám sa, že ma to normálne prekvapilo. Možno je to moja chyba, ale ešte som si nevšimla detský kútik na letisku v Dubaji, ani v Mníchove. Normálne v strede, medzi sedačkami gigantická šmykľavka. A v rade na lietadlo akosi každý automaticky ustúpil rodičovi s dieťaťom – nech sa páči, poďte dopredu.

Hysterická mama, urevané decko a kaviareň

Kamošky, ktoré majú deti, mi na Slovensku opisujú o dosť odlišný príbeh. Kamarátka Češka, ktorá tu mala novorodenca (rodiť šla radšej domov do Prahy), mi hovorila, že v zime sa s kočíkom v Bratislave viackrát rozplakala, keď zistila, že nemá ako ísť ďalej. Ďalšia kolegyňa mi opisovala, že momentom, ako sa jej narodila dcéra, sa k nej spoločnosť začala správať ako k handre. „Nedá sa to opísať, to musíš zažiť,“ hovorila mi. Ľudia si k nej zrazu viac dovoľovali a v električke rýchlo zistila, že jej takmer nikto nepomôže.

Prečítajte si

Novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová: Príliš sa venujeme hádkam a statusom, ale nie vážnym témam

Mám takého bývalého kolegu z brandže. Už viackrát písal statusy na Facebook o svojich zážitkoch, ako do kaviarne prišla nejaká hysterická matka s urevaným deckom.Nežartujem, naozaj to písal týmto jazykom. V diskusiách pravidelne s kamošmi aj kamoškami (áno, aj ženy) potom kvetnato riešia, ako by zakázali deťom vstup do kaviarní, lebo sú hlučné, a vôbec, nech idú na ihrisko a neotravujú ľuďom život.

Viackrát som videla podobné stories na Instagrame od modeliek a influenceriek, ktoré nepustili do kaviarne s psíčkom. Jednej z nich sa inak nedávno narodilo dieťa, bolo by zaujímavé spýtať sa, či to rovnako vníma aj dnes, keď má bábätko.

Pomoc matkám. Naozaj?

My tu zatiaľ chceme podporovať pôrodnosť a úplne najviac chceme pomáhať matkám s deťmi – každých 6 mesiacov v parlamente. Pomoc s kočíkom do električky, to sa už do zákona napísať nedá, a podpora žien po materskej v práci, to už je tiež trocha komplikovanejšie. Vôbec klíma, aby sa žena po pôrode necítila ako chudera, to žiadny poslanec v tejto krajine nevyrieši.

My sme totiž ešte donedávna museli prestavovať celý parlament, aby sa tam dostala prvá poslankyňa na vozíku. A v rovnakom čase sme tam nepustili poslankyňu s novorodencom, lebo pod vplyvom alkoholu vás do sály pustia, aj s maketami a koňakom v pohári, ale novorodenec? Kdeže.

Možno by sme teda namiesto kultúrnych súbojov mohli začať robiť chodníky namiesto prekážkových dráh. Mohli by sme urobiť celú krajinu inkluzívnu k rodičom – záchodmi, detskými kútikmi a normálnym správaním sa k rodinám s deťmi. Že tak celkovo by sa momentom toho, že sa vám narodí dieťa, nemusel k vám celý štát, inštitúcie a spoločnosť správať, ako keby to bolo na príťaž, lebo opak je pravdou.

Možno stačí začať obyčajným ľudským prístupom a úctou. Aha, ale moment. To vlastne platí na Slovensku pri všetkom. Ľudskosť, empatia, slušnosť a úcta. Nedostatkový tovar.