MDŽ, MDŽ, aký som ja na-dr-ž

Túto vetu som pred rokmi počula v podaní Milana Lasicu. Ako vtedajší začiatočník v slovenčine, som si ju hneď zapamätala, lebo dobre rezonuje. A keďže je dnes Medzinárodný deň žien, zíde sa, aby sme ju oprášili.

Myslím si, že väčšina žien rada vzbudzuje pozornosť mužov. Tak to vnímam. Na tom, že sa niekomu páčite, nie je nič zlé. Nejde o nič vulgárne, násilné, ale o iskru v oku, ktorú zbadáte u muža, ktorý na vás hľadí. Ktorý vás možno ešte zrakom odprevadí, lebo sa mu jednoducho páčite. Kto sa nechce páčiť iným?

Majstrami v obdivovaní žien sú Taliani, oni vedia vyjadriť záujem o ženu bez ohľadu na jej vek. Aj Poliaci to celkom vedia. Prednedávnom som sa presvedčila, že aj Angličania, vnímaní skôr ako zdržanliví a chladní, vedia o ženu „bojovať“.

Pred nejakým časom sme boli s manželom na dovolenke na Malte. Istý večer som potrebovala napísať nejaké články, tak som s laptopom vybehla na hotelovú recepciu, kde bol dostupný signál wi-fi. Zdalo sa mi, že raz–dva budem hotová, no trvalo to štyri hodiny. Ani som si za ten dlhý čas neuvedomila, že ma niekto pozoruje.

Zrazu prišiel za mnou fešný muž a postavil predo mňa pohár malinovky. „Toľko pracujete, musíte byť už aj smädná,“ povedal a vtedy som si uvedomila, že má pravdu. Bola som mu vďačná. Potom sa ukázalo, že vďačná môžem byť niekomu inému, kto mi nápoj objednal.

Muža mi ukázal čašník. Nie, nebol to princ na bielom koni, ale… starší dôchodca. Poďakovala som sa kývnutím hlavy a pustila sa do práce. Starší pán sa však po nejakom čase za mnou zastavil. Chvíľu sme sa rozprávali. Dozvedela som sa, že pracoval pre londýnske letisko Heatrow, že sa mu na Malte páči a ako dlho bude dovolenkovať.

Aj ja som mu povedala pár slov o sebe, ale spomenula som aj manžela, ktorý ma čakal na izbe. Napriek tomu som dostala pozvanie na víno, aby som prišla do baru, keď skončím prácu. Zjavne sa ma ten pán nevedel dočkať, tak mi víno zase poslal po čašníkovi. Keď som po skončení prace zdvihla hlavu, v bare už nikto nebol. V dobrej nálade, po dvoch deci vína, som sa vrátila na izbu. Manžel bol mierne prekvapený, ale upokojilo ho, že záujemca je o dosť starší.

Ďalší deň na raňajkách sa mi klaňali viacerí starší muži a všetci sa mi zdali podobní, tak som ani nevedela, ktorý bol ten „môj“.

Celkom ma príbeh so starším nápadníkom pobavil. No zároveň som si uvedomila, že aj mne pribúda rokov: veď som nevzbudila pozornosť fešného, mladého čašníka, ale dôchodcu. No dopadla som lepšie ako moja kamarátka.

Tá bola so sebou nad mieru spokojná, keď zbadala muža na autobusovej zástavke, ktorý sa na ňu veľmi pozorne díval. „Nuž, som ešte celkom atraktívna, keď ma pozoruje taký fešák,“ tešila sa kamoška. Potom to prišlo. Blížil sa k nej. Ako za čias puberty sa jej podlomili kolená „Ako budem reagovať, keď ma osloví?“ rozmýšľala. Zastavil sa a naklonil, aby jej ticho šepol do ucha: „Zrejme idete z nemocnice a zabudli ste si vyzuť modré návleky na topánky,“ povedal jej neznámy. Nuž, pre sklamanú kamošku tentokrát veta „MDŽ, MDŽ, aký som ja na-dr-ž“  nezaznela.

Krásne MDŽ, milé čitateľky