Mikuláš na luxemburský spôsob

V dnešnom globalizovanom svete nie je miešanie zvykov a tradícií žiadnou novinkou a nie každému je to po chuti. Oslava dňa svätého Mikuláša sa však teší popularite naprieč celým kontinentom a tak môžeme spokojne zahodiť za hlavu hlasy tradicionalistov o kukučkách vo vlastnom hniezde, ktoré sa s obľubou ozývajú pri oslavách dňa sv. Valentína či Halloweenu.

Zaiste viete, že začiatok tejto milej tradície sa viaže k skutočnému biskupovi Mikulášovi, ktorý svoj život zasvätil pomoci chudobným. V dávnej minulosti členovia spoločenstva Sv. Mikuláša rozdávali počas prehliadky, ktorá sa konala v čase výročia smrti biskupa Mikuláša, malé darčeky. Odtiaľ pochádza tradícia obdarovávania. V stredoveku bol Sv. Mikuláš patrónom detí. Toľko k histórii, kto má záujem, ten si naštuduje aj životopis sv. Mikuláša, no my sa prehupneme späť do súčasnosti.

Poznáte to, detské nosy prilepené na oknách zvedavo číhajúce na bielych anjelov, ušmudlaných čertov a Mikuláša v honosnom rúchu, vyčistené čižmičky pri okne plné  sladkostí, mandarínok, pomarančov či orieškov, z času na čas sa v niektorej objaví cibuľa alebo kúsok uhlia. Keďže už nejaký ten piatok žijem v zahraničí, zisťovala som, ako je to s Mikulášom v našom medzinárodnom kolektíve a prišli sme na to, že aj keď sme boli rozdelení hranicami či jazykovými bariérami, všetci sme šúpali mandarínky, rozbaľovali čokoládky a lúskali arašidové oriešky. Všetci okrem Luxemburčanov.

Niežeby v Luxembursku nebolo dostať arašidy či šťavnaté mandarínky z dovozu. Práve naopak, oslava dňa sv. Mikuláša je tu oveľa bohatšia nielen na tradície, ale aj na veľkosť darov, ktoré miestne deti dostávajú a verte-neverte, nesúvisí to s HDP krajiny, ako by si niekto mohol myslieť.

Deň sv. Mikuláša sa v Luxembursku nazýva Kleeserchersdag alebo tiež Niklosdag. Svätý Mikuláš, ktorého miestne deti volajú Kleeschen, má tradičnú podobu starého muža s bielou bradou, na hlave nosí mitru, v ruke biskupskú palicu, oblečené má červené rúcho a sprevádza ho somár. Jeho ďalším verným spoločníkom je Housécker, miestna obdoba nášho čerta. Chodí oblečený v čiernych šatách s tenkými prútmi po boku, ktoré má prichystané na trestanie neposlušných detí. O tom, odkiaľ sa Housécker vzal, sa traduje kadečo, dokonca aj historka o mäsiarovi, ktorý zabil tri stratené deti po tom, ako sa zatúlali do jeho obchodu. Biskup navštívil obchod práve včas, aby vrátil deťom (uskladneným a nasoleným v pivnici, kde sa z nich mäsiar chystal pripraviť párky, bŕŕŕ) život a za trest zmenil mäsiara na Houséckera. Za jeho konanie ho odsúdil na večné putovanie z mesta do mesta po jeho boku, tak aby bol všetkým pekne na očiach a na hanbu.

Sviatok sv. Mikuláša je v Luxembursku veľká vec, dokonca väčšia než Vianoce. Už týždeň pred dlho očakávaným 6. decembrom si deti kladú pred svoju izbičku papučky alebo topánočky, aby v nich deň čo deň nachádzali darček. Ak boli dobré, čaká na nich odmena – sladkosť, ceruzky, perá, malé hračky, kniha či iné milé drobnosti, ale nechýbajú ani nám známe oriešky a mandarínky. Ak to dieťa s poslušnosťou a láskavosťou počas roka nepreháňalo, je možné, že miesto cukríka bude z papučky trčať prút alebo malá palička, Rutt, ktorá má reprezentovať bolestivé švihnutie prútmi Houséckera.

Na svätého Mikuláša neučí sa, neskúša sa, kto to slovo poruší… Spomínate si?

V predvečer dňa Sv. Mikuláša luxemburské deti prichystajú na tanierik mrkvu a seno pre Mikulášovho somárika a pohár mlieka alebo kávy pre samotného Kleeschena.

Počas noci zázrakov Kleeschen s čarovným zlatým kľúčom vojde do príbytkov ľudí a ráno deti objavia na tanieriku miesto sena a mrkvy sladkosti a pri nich krásne dary, ktoré veľkosťou, množstvom a cenou ďaleko presahujú darčeky, ktoré dostanú na Vianoce. To je radosti, to je veselosti, škoda kaziť si deň návštevou školy! Dospelí súhlasia a obecné úrady udeľujú deťom v štátnych základných školách v tento výnimočný deň voľno.

Deti sa so sv. Mikulášom a jeho čiernym pomocníkom môžu stretnúť už v novembri. Objavujú sa v obchodných centrách, na školách a sledujú správanie detí. Čarovným zážitkom pre malých i veľkých je jazda historickým parným vlakom (Train 1900), ktorý vás akoby švihnutím čarovného prútika prevezie späť v čase. Po vlaku prechádza sv. Mikuláš a rozdáva deťom cukríky. Somárika má odparkovaného mimo železničných koľají, zato zlovestne sa tváriaci Housécker  a jeho štipľavé prútiky nie sú nikdy príliš ďaleko. V nedeľu pred oficiálnym príchodom Mikuláša sa v mnohých mestách konajú procesie. Svätý Mikuláša prichádza autom, peši, ale občas aj na lodi, vítajú ho starostovia, reprezentanti mestečiek a zástupy šťastných detí, ktoré sv. Mikuláša zasypú veršíkmi a za odmenu dostanú koláče, sladkosti či jabĺčka.

Hlavné mesto Luxembourg 6. decembra organizuje prehliadku mesta pre deti od 6 rokov, počas ktorej sa dozvedia kadečo o histórii či legendách mesta a na jej konci, samozrejme, nemôžu chýbať mikulášske balíčky.

Večer 24. decembra (v niektorých rodinách až v nasledujúce ráno) si luxemburské deti nájdu pod vianočným stromčekom malé darčeky, hračky vystriedajú knihy či oblečenie, ktoré im nosí Chrëschtkëndchen, nám dobre známy Ježiško. Tentokrát sa dary ujdú aj dospelým členom rodiny.

Netreba zabúdať, že polovicu obyvateľov Luxemburska tvoria cudzinci a tak sa oslava dňa sv. Mikuláša v mnohých rodinách nezaobíde bez vysvetľovania, prečo niektoré deti dostali od Mikuláša veľkú krabicu s legom a iné iba mandarínku s čokoládou. Ak vôbec.  

Práve rozmanitosť je na tejto malej krajine s veľkým srdcom úžasným darom, ktorý si môže dopriať ktokoľvek počas celého roka.