Mikulášska turistika

 

Ako súvisí Mikuláš s výchovou k džentlmenstvu? V mikulášskom týždni dostávajú rodičia s deťmi pozvánky na rôzne akcie s Mikulášom. Mestá, športové kluby, letiská, detské centrá, škôlky, školy, fary, mestské časti, záujmové združenia, obchody… všetci v tento týždeň lákajú ľudí, aby prišli k nim, pretože príde Mikuláš. Často počúvam, že niekto povie: „Nie som ovca, mám vlastný názor.“

Presne takto vediem aj syna. Aby mal svoj názor, aby nebol oblbnutý. V našom meste robí mestský úrad verejného Mikuláša. Rodičia si môžu vyzdvihnúť poukážku na čokoládový adventný kalendár s čokoládou pochybnej kvality, ktorá vraj ani nevonia ako čokoláda (skúsenosti zúčastnených) a v daný deň sa natlačí na Mikuláša množstvo detí a pomaly sa bijú o to, aby dostali „čokokalendárny“ darček. Všetci títo Mikuláši vyskakujúci zovšadiaľ vyzerajú inak. Jeden má čižmy a čapicu s brmbolcom, iný vyzerá ako deduško Mrázik, ďalší ako biskup. Deti možno ani nepoznajú mikulášsky príbeh, netušia, čo je za tým, ale zbierajú trofeje sladkostí. A presne toto je myslenie oviec, ktorému sa my chceme vyhnúť. Zatiaľ sa nám darí.

Správny džentlmen si vyberá. Pozná príbeh svätého Mikuláša a vie, prečo máme túto tradíciu. Vie, že bol tmavej pleti a pochádzal z Malej Ázie. Bol biskupom, ktorý zdedil bohatstvo, o ktoré sa delil s tými, ktorí potrebovali pomoc. Nám v tomto pomohol Spolok svätého Vojtecha. Kúpila som u nich malú knižku pre deti s mikulášskym príbehom a už tretí rok po sebe si pripomíname prečítaním príbehu udalosti spred vyše tisícpäťsto rokov. A príbeh nášmu synovi podaroval sám svätý Mikuláš na prvom stretnutí s ním. Do knižky mu pripísal aj osobné prianie.

Mikuláš sa stal konzumnou záležitosťou. A pritom si myslím, že deťom skutočne stačí len jedno stretnutie v roku s Mikulášom. My si ho s priateľmi organizujeme sami, nemáme čerta ani anjela, nechceme deti plašiť. Budujeme v nich sebadôveru, aby vedeli, že sú dobré, preto ich Mikuláš navštívi osobne. Deti čakajú na darčeky, no zaujímať by ich mala aj postava Mikuláša, čo vlastne predstavuje.

Radosť by im mali robiť nielen balíčky, ale aj jeho prítomnosť. Záujem detí o postavu Mikuláša by mali vzbudiť rodičia, chopiť sa iniciatívy a priblížiť im mikulášske zásluhy. Pre staršie deti, ktoré už vedia, že skutočný svätý Mikuláš už dávno nie je medzi nami, vymyslieť, ako mikulášsku tradíciu preniesť do súčasnosti. Napríklad tým, že necháte pred dverami osamelých ľudí či susedov nejakú pozornosť, pomôžete niekomu, o kom viete, že potrebuje pomoc. Mikulášska tradícia je o budovaní dobrých medziľudských vzťahov, o viere, nádeji, o dávaní z celého srdca.