
Milá Národná diaľničná spoločnosť,
nie často sa mi stáva, že napíšem otvorený list, no tentokrát nemôžem inak – ste pre mňa veľkou inšpiráciou… Chcem sa vám totiž z celého srdca poďakovať.
Redakcia Žien v meste · 8. júna 2016 · 2 min čítania
Ďakujem za vaše odmietnutie… Už slávny Steve Jobs videl v odmietnutí príležitosť ako začať niečo nové a lepšie. Verím, že ste sa týmto velikánom inšpirovali, veď prečo inak by ste na prvýkrát odmietali vyplnenú žiadosť o bezplatnú elektronickú diaľničnú známku pre môjho zdravotne ťažko postihnutého otca.
Ďakujem za počítačové zručnosti… Musela som sa pekne zdokonaliť, keď som chcela vypísať spomínanú žiadosť. Oscanovať podpísanú žiadosť a spolu s ďalšími dokumentami ju zozipovať do jedného súboru, aby sa takto dala ako jediná príloha vášho elektronického formulára odoslať. To by dalo zabrať aj zdatnejšej a podstatne mladšej pracovníčke vášho úradu.
Ďakujem za odporúčania venovať sa medziľudským vzťahom… Veď kto iný ako dôchodca s preukazom ZŤP a onkologický pacient by sa mal ísť po susedoch vypytovať, kto mu pomôže nájsť potrebné tlačivo na internete, tak ako mu to vaša milá pracovníčka ochotne poradila na telefonickej linke.
Ďakujem za to, že ste ma naučili jednej veľkej cnosti… Trpezlivosť nikdy nebola mojou silnou stránkou, ale po dvoch mesiacoch márneho čakania na odpoveď a množstva telefonátov na vašu linku, kde som si asi tristokrát musela vypočuť automaticky nahratú hlášku o znení zákona o bezplatných diaľničných známkach, som si ju vycibrila do dokonalosti.
Ďakujem aj za vašu otvorenosť… V dnešnej dobe je úžasné, ak si niekto bez okolkov dokáže priznať slabinu – napríklad, že na svojom úrade má stovky nevybavených sťažností na to, že nikomu nezasiela vyrozumenie o tom, či mu bezplatnú diaľničnú známku už priznali alebo ešte nie…
A aby som nebola mrcha, v neposlednom rade musím poďakovať aj za samotné udelenie bezplatnej elektronickej diaľničnej známky… Len škoda, že sa medzičasom môj otec dostal do takého stavu, že ju už, bohužiaľ, nikdy nebude môcť využiť.
S láskou,
pravidelná platkyňa daní, z ktorých je financovaný chod vášho úradu.
Prečítajte si aj Ako premrhať čo najviac príležitostí alebo o ženách na Orave
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026




