
Mizogýnia má veľmi vážny dopad na psychiku a správanie ženy, ukázal prvý ONLINE prieskum
Až 78 percent respondentiek a respondentov vie presne, čo znamená pojem mizogýnia a 91 percent respondentov sa s pojmom stretlo. Vyplýva to z prvého ONLINE prieskumu o mizogýnii, ktorý v mesiacoch júl a august 2025 urobilo OZ Ženy v médiách a portál Ženy v meste, s podporou nemeckej nadácie Friedrich Ebert Stiftung. Do prieskumu sa
Redakcia Žien v meste · 21. októbra 2025 · 2 min čítania
Až 78 percent respondentiek a respondentov vie presne, čo znamená pojem mizogýnia a 91 percent respondentov sa s pojmom stretlo. Vyplýva to z prvého ONLINE prieskumu o mizogýnii, ktorý v mesiacoch júl a august 2025 urobilo OZ Ženy v médiách a portál Ženy v meste, s podporou nemeckej nadácie Friedrich Ebert Stiftung.
Do prieskumu sa zapojilo 758 ľudí, z toho bolo 80,8 percenta žien, prevažne vysokoškolsky vzdelaných.
Mizogýnia má vážny dopad na psychiku
“Jeden z najzávažnejších poznatkov z nášho ONLINE prieskumu je, že mizogýnia má veľmi vážny dopad na psychiku ľudí, prevažne žien a mení ich správanie. Nie je to len hnev a smútok, ktorý vyvoláva. Až 28 percent respondentov sa cítilo ohrozených formou mizogýnneho správania a 23 percent zmenilo vzhľad, aby sa zapáčili, zapadli, aby dostali pracovnú pozíciu,” hovorí autorka prieskumu Jana Herák, absolventka v odbore Kriminológia na Univerzite v Južnom Walese.
“Až 7,3 percent respondentiek a respondentov, čo je skoro 100 ľudí, uviedlo, že v dôsledku mizogýnneho správania sa sa izolovali od ľudí. To už sa bavíme o forme depresie,” hovorí Jana Herák.

Mizogýnia zahŕňa urážky, vtipy i kritiku vzhľadu
Za najčastejšie mizogýnne správanie označili respondentky a respondenti urážlivé výrazy (82,1%), kritizovanie žien za ich vzhľad, či sexualita v online priestore (72,6%), nevhodné komentáre na verejnosti (72,5%), nedbalé vtipy (67,3%) a prerušovanie žien (tzv. „mansplaining“) – 65.8%.
“Je dobrou vizitkou, že verejnosť vníma mizogýniu komplexnejšie, a za mizogýniu považujú aj miernejšie formy – až posledné skončilo fyzické násilie,” dodáva Jana Herák.

Do prieskumu sa zapojilo len necelých 20 percent mužov. Mnohí nedokončili prieskum alebo tému nepovažovali za problém, ktorý treba riešiť. V prieskume nám vyšlo 18,5% odpovedí s odpoveďou, že “nezažili žiadnu formu mizogýnie”.
Prvý jasný prípad mizogýnie na Slovensku sme zažili počas tragédie na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, kde Samuel S. zabil zástupkyňu školy Máriu Semančíkovú a spolužiačku Alenku. Plánoval pripraviť o život ďalších 4 ľudí a malo ísť opäť o ženy.
Všetky výsledky a následnú diskusiu s odborníkmi – Silviou Porubänovou, sociologičkou a výkonnou riaditeľkou SNSLP (Slovenské národné stredisko pre ľudské práva), s Katarínou Kissovou Korduliakovou, expertkou na komunikáciu a Marekom Madrom, riaditeľom IPčko – si môžete pozrieť tu:
Mohlo by vás zaujímať
Vražda v Starej Ľubovni: Po násilnej smrti 17-ročnej ženy zadržali 20-ročného muža
Michaela odišla podľa jej bratranca v sobotu večer z domu v pyžame. Prečo, rodina nevedela. Snažili sa jej dovolať na mobil, ale bola vypnutá. V pondelok ráno po 7:00 hodine našli jej telo na sídlisku v Starej Ľubovni. Vražda v Starej Ľubovni Podľa informácií TV JOJ ju našli zamestnanci verejnoprospešných služieb, ktorí si prišli pre
Redakcia Žien v meste · 19. augusta 2026
Keď sa bývalý partner nevzdáva kontroly ani po rozchode. Zažívate postseparačné násilie?
Správy, deti, súdy či peniaze môžu byť aj po rozchode nástrojom pokračujúcej kontroly. Ako rozpoznať, že nejde len o bežný konflikt po rozchode? Odišli ste, ale pokoj neprišiel. Mení dohody, používa deti, vyhráža sa súdmi, píše tak, aby vás vystrašil, vtiahol do obhajovania a prinútil reagovať. Navonok to môže vyzerať ako konflikt po rozchode. V
Lucia Klimáčková · 17. augusta 2026
Za únos študentky Sone žiada prokurátorka pre bývalého záchranára 20-ročný trest
Za únos študentky Sone hrozí bývalému záchranárovi Ivovi P. nepodmienečný trest odňatia slobody na 20 rokov. V záverečnej reči na utorkovom (11.8.2026) hlavnom pojednávaní Mestského súdu Bratislava I. to navrhla prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry, ktorá považuje vinu za dokázanú. Podoprela to dôkazmi ako sú vecné stopy, svedecké výpovede, listinné dôkazy, kamerové záznamy a závery znaleckého
Redakcia Žien v meste · 11. augusta 2026



