
Módna prehliadka na ekologickom trhovisku
Materiály, z ktorých vyrábam, sú nepoužiteľné a vyradené kúsky vlastného oblečenia, odevy od kamarátov, alebo zo sekáčov. Tak vznikli aj hnedé a modré šaty, "gypsy" maxišaty aj letné kvetinkové šaty.
Redakcia Žien v meste · 19. mája 2015 · 2 min čítania
Recyklácia nie je nič nové. Ako mladé dievča som si svoj šatník vytvárala sama. Za totality mali v obchodoch málo na výber a ja som na Západe nikoho nemala. Šité modely od mojej pratety sa mi zdali nemoderné. Preto som dnes vďačná mame, že ma brávala do kurzov šitia a povzbudzovala ma, aby som si začala svoje oblečenie vytvárať sama.
Vtedy „fičali“ bavlnené „mikiny“ a tak som rozstrihala bratove modré tepláky, prevrátila ich, povyšívala ružové obláčiky a hneď bol nový outfit! Staré plachty som zafarbila a ušila nohavice z vreckami. Môj manžel tvrdí, že som bola neprehliadnuteľná. Moje dcéry som neskôr tiež „obšívala“. Z veľkého manželovho pulóvru som vytvorila dve sukničky pre dvojičky. Z mojich starých šiat boli šatôčky pre mladšiu tretiu dcérku.
Dnes máme v obchodoch všetko. Za peniaze si môžeme kúpiť modely od výmyslov sveta. Ale prečo by sme to robili? Chceme byť originálne. Máme možnosť vytvoriť si niečo jedinečné s vlastným rukopisom. Takto opäť zaujmeme svoje okolie. Pri tom môžeme mať dobrý pocit, že sme ušetrili vodu, energiu, ľudskú prácu, suroviny.
Dlhé roky som pracovala v banke a nemala som čas šiť. Kreatívna činnosť mi chýbala a tak som začala po večeroch vyrábať bižutériu a šiť malé vankúše. Po odchode z banky som sa k šijaciemu stroju naplno vrátila a začala recyklovať staré svetre a pulóvre. Ušila som z nich patchworkové prikrývky a deky.
Na myšlienku vytvoriť zo svetrov oblečenie ma po rokoch priviedla kamarátka Barbara zo SUPRA BOHEMA o.z. spolupracujúca s inou autorkou, v oblasti „recy módy“. Ona dokáže spojiť takmer nespojiteľné. Moje modely sú triezvejšie. Riadim sa pocitom: „Tak toto by som rada sama nosila!“
Takto vzniklo prvé pončo. Kúpila si ho kamarátka z Londýna. Jeho žltá farba jamajským črtám veľmi pristala! Potom vzniklo druhé – červené pončo ako vianočný darček na objednávku. Začala som šiť aj sukne, vznikali ďalšie kombinácie zo starých svetríkov. No a keďže módna prehliadka recyklovanej módy v rámci podujatia Eco village (na ktorú som bola pozvaná) sa mala konať v máji, rozhodla som sa ušiť aj nejaké letné recyklované modely. Predovšetkým letné šaty.
Materiály, z ktorých vyrábam, sú nepoužiteľné a vyradené kúsky vlastného oblečenia, odevy od kamarátov, alebo zo sekáčov. Tak vznikli aj hnedé a modré šaty, „gypsy“ maxišaty aj letné kvetinkové šaty. Skombinujem starú pánsku košeľu a dámsky „top“, ktorý už nikto nenosí, pridám kúsok čipky či inej ozdoby a hop! Je tu nový model na leto!
Najväčšiu radosť mi urobili po prehliadke moje modelky. Niektoré šaty, čo predvádzali si hneď aj kúpili. Pozrite sa, ako sme si to užívali.




Prečítajte si ja Z banky odišla. Živí ju hobby a má kopec plánov
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



