
Moja noc s princeznou
O pár minút pri bare, kde som stál aj s mojim kamarátom sa pri nás zastavil jeden z oslavujúcich a okrem iného spomenul, že KC je princezná. Zasmial som sa a odpovedal, že ja som James Bond.
Redakcia Žien v meste · 15. októbra 2015 · 2 min čítania
Život je nevyspytateľný. Nikdy neviete, koho vám postaví do cesty. Zvlášť vo svetovej metropole akou je filipínska Manila, s počtom obyvateľov okolo 18 miliónov.
Bola nedeľa a s kamarátom sme sa rozhodli navštíviť najnovší a najpopulárnejší nočný podnik s obrovským bazénom The Palace Pool Club v najmodernejšej štvrti Manily. Akýmsi zázrakom som sa dostal na VIP listinu a vďaka tomu som nemusel celý večer za nič platiť. Mimochodom, na Filipínach majú VIP úplne v každej službe. Napr. pri parkovaní alebo karaoke.
Ľudí bolo dosť ( na to že bola nedeľa večer), ale nie natoľko, že by bola hustá tlačenica. Tak akurát.
V bazéne 2-3 ľudia, ostatní pri bare, resp. vo VIP lóžach. Až neskôr som sa dozvedel, že som sa vlastne ocitol na narodeninovej oslave. A asi až o týždeň neskôr som zistil, že oslávencom bola miestna celebrita z televízie. Ľudia sa zabávali, tancovali, pili a spievali. Všetko som to sledoval s miernym odstupom, keďže moja úroveň alkoholu bola na podstatne nižšej úrovni ako v epicentre oslavy.

Ako to už na takýchto akciách býva, človek sa zoznámi s kopou nových ľudí, ktorých mená hneď po predstavení (zväčša ) zabudne. Tak to bolo aj v mojom prípade. Zoznámil som sa s niekoľkými ľuďmi, medzi ktorými bola aj istá „KC“ (Karraminah Clarisse) . Na meno som sa potom neskôr ešte raz opýtal ešte raz.
Podali sme si ruky, predstavili sa a tam to skončilo. O pár minút pri bare, kde som stál aj s mojim kamarátom sa pri nás zastavil jeden z oslavujúcich a okrem iného spomenul, že KC je princezná. Zasmial som sa a odpovedal, že ja som James Bond. Nechápavo na mňa pozrel a s vážnou tvárou zopakoval, že to je skutočná princezná, členka brunejskej kráľovskej rodiny s vlastnou diamantovou korunou a so skutočným palácom o veľkosti troch futbalových ihrísk. Stále mi to pripadalo nereálne, ale keď jeho fakty potvrdil aj Google, ostal som v miernom šoku a s niekoľkými otázkami.
Situácia sa vyvinula tak, že zhodou okolností som sa s princeznou stretol opäť zoči-voči a tak som sa jej opýtal, že čo tu vlastne v Manile robí. Odpovedala, že študuje. Človek by čakal, že okolo princeznej bude poskakovať niekoľko bodyguardov a strážcov, lenže ona tam bola sama, resp. s priateľmi. Aj táto záhada mi bola veľmi jednoducho objasnená a to tak, že bodyguardi tam sú, iba ja ich nevidím ( neskôr mi to potvrdili aj dva pancierové terénne Mercedesy na parkovisku pred podnikom). Hoci väčšina ľudí bola v značne veselej až priveselej nálade, KC si celý večer udržiavala kráľovský štandard a správala sa tak, ako sa na princeznú patrí.
Následne som niekoľko otázok( typu- čo robím, odkiaľ som, ako sa mi páči v Manile a pod.) dostal aj ja a potom sme si už išli každý po svojom.
Ako malý chlapec som pozeral rozprávky, kde hlavnými hrdinami boli princovia a princezné, no nikdy by ma nenapadlo, že raz takú skutočnú princeznú naozaj stretnem.
Prečítajte si aj ďalšie blogy
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



