Moja suseda je pre mnohých IBA predavačka

Čítala som tento týždeň zaujímavý článok v Denníku N. Bola to spoveď Slovenky, ktorá sa presťahovala pred rokmi do Dánska a hovorila o svojom rozvode a živote. Príbeh v tomto stĺpčeku nie je až taký zásadný, ale v jednom bode v rozhovore hovorí, že ju už roky Dáni upozorňujú, že nemá hovoriť, že je „iba“ opatrovateľka v domove pre seniorov.

Pri týchto riadkoch som sa pozastavila a spomenula si aj na youtuberku Sandru z Dejepis inak. Síce by chcela byť učiteľkou dejepisu, ale robí v Rakúsku za hranicami v mäsiarstve. Zarába viac ako slovenský učiteľ a popisuje, že Rakúšania sa správajú aj k predavačom v mäsiarstve s úctou.

Iba predavačka, iba opatrovateľka

U nás táto revolúcia ľudskosti ešte nie je. U nás ste stále „iba“ predavačka a „iba“ opatrovateľka. Počas pandémie makajú najviac zo všetkých práve predavačky a predavači. Na smeny, mnohí s deťmi, mnohé matky samoživiteľky. Na 16-hodinových smenách v pokladniach, dokladajúc tovar a znášajúc nervóznych ľudí.

Tento týždeň som bola nakúpiť rodičom v Bille a pani pri samoobslužných pokladniciach vyzerala, že každú chvíľu skolabuje. Mala hendikep na nohe a lietala od pokladne k pokladni. Keď ku mne pristúpila bez reptania tretíkrát, čo mi niečo nešlo nablokovať, cítila som sa trápne a s porozumením jej hovorím, že sa určite nachodí veľa, a že ma to mrzí. Bolo pol siedmej večer a ona odvetila, že v takomto tempe je od šiestej od rána a ešte sa nezastavila.

[Tisíce produktov s dopravou domov  Hej.sk – kliknite tu:]

Bola vo veku mojich rodičov, ktorí sú obaja čerstvo na dôchodku. Zrobená, unavená, okolo nej nervózni ľudia, ktorí na ňu pokrikovali. Aj to sú skutoční hrdinovia a hrdinky týchto dní. Nie iba lekári. Nie iba sestry alebo policajti a vojaci. Aj smetiari, predavači a predavačky, úradníčky na úradoch práce, ktoré teraz fičia od vidím do nevidím.

Hrdinovia bez diplomov

Áno, hrdinovia sú aj ľudia bez diplomov, s rodinami. Mnohokrát vlastne ešte viac, pretože udržujú v chode krajinu často za minimálne mzdy. Všetci tí ľudia, na ktorých sa nerváci ako na prvých vyvyšujú.

Mala som raz v televízii kolegyňu, ktorá bola podľa mňa prototyp zlého človeka. Raz mi s pobavením v práci hovorila, že povedala neusmievajúcej predavačke, že keď sa jej nepáči, mala sa lepšie učiť, aby mohla tiež jazdiť na takom MLku ako ona. Dodnes sa nerozprávame.

Dovoľte mi teda predavačky, predavači, smetiari, smetiarky, vodiči a vodičky MHD, kamionisti a kamionistky, kuchári a kuchárky, sanitári a opatrovatelia a opatrovateľky v domovoch sociálnych služieb. Nie ste pre mňa IBA. Ste pre mňa chrbticou fungujúcej krajiny a ja si vás za vašu prácu mimoriadne vážim.

A vy, čo čítate tento stĺpček, ak pôjdete najbližšie do potravín, alebo galantérie, ak si objednáte jedlo alebo poznáte pána, čo jazdí s autobusom, či kamiónom, správajte sa k nemu alebo k nej v tieto dni lepšie. Usmejte sa, poďakujte im za ich prácu. Nech sa necítia, že sú IBA. Že sú na chvoste.

Predstavte si, že by v tých potravinách neboli. To by sme boli všetci IBA v peknom kýbli a IBA hladní. Však áno.