
Mojich 10 "don't have"
Veci, ktoré nám nepristanú, ktoré nenosíme, ktoré nás nechajú chladnými, aj keď si ich oblečie celé mesto, alebo práve preto. Vytvorili sme si svoje "don't have" a práve oni nám pomáhajú povedať nie módnym výstrelkom a budovať si svoj vlastný, nezameniteľný štýl.
Redakcia Žien v meste · 20. novembra 2016 · 3 min čítania
Všade v ženských časopisoch sa objavujú články o tom, čo je túto zimu, jeseň, či leto „must have“ – čiže niečo, čo jednoducho túto sezónu musíte mať. Raz sú to úzke nohavice, inokedy široké. Raz je to bundička do pása, inokedy kabát po členky. Čižmy v lete, balerínky v zime, často úplne nezmysly. Jednoducho, vždy vám niekto diktuje, čo si proste musíte kúpiť a nosiť to, aj keby traktory padali. Ale keďže sme už múdre a za celé tie roky sme sa naučili nad týmito článkami pousmiať a zariadiť sa podľa seba, vypestovali sme si postupne svoje antizoznamy. Veci, ktoré nám nepristanú, ktoré nenosíme, ktoré nás nechajú chladnými, aj keď si ich oblečie celé mesto, alebo práve preto. Vytvorili sme si svoje „don’t have“ a práve oni nám pomáhajú povedať nie módnym výstrelkom a budovať si svoj vlastný, nezameniteľný štýl. Aj keby traktory padali. Toto sú tie moje don’t have veci, ktoré som vyradila zo šatníka aj zo života.
1. Kožušiny: hoci viem, že sú luxusné, nechcem ich mať na sebe. Nemôžem ich pohladkať bez toho, aby som si uvedomovala, že patrili živej bytosti, zvieraťu s dušou. Viem, nie som vegetariánka a mám zopár vecí aj kožených, ale kožušiny proste nezvládam.
2. Zvieracie vzory: raz na karnevale som mala tigrovaný kostým a stálo ma to dosť sebazaprenia. Nedokážem chodiť v zebrovanej, tigrovanej, či leopardej látke a už vôbec nie v ich kombinácii. Príde mi to strašne divné.
3. Melír: mala som ho párkrát v živote a vždy mi vydržal asi tak tri dni. Potom som bežala do kaderníctva a dala si svetlé pruhy zafarbiť. Tak, ako nedokážem nosiť zebrované veci, neviem mať ani zebrované vlasy. Nemám rada dvojfarebné ani trojfarebné vlasy a nefandím ani ombre, sombre či iným formám rôznofarebných účesov. (Aj keď v puberte som mala takmer červené vlasy!)
4. Široké nohavice – zvony: Aj keby čo bolo, moje nohy to nedajú. Neuveriteľne mi to deformuje postavu.
5. Umelé čokoľvek: Neviem si predstaviť mať na sebe niečo umelé. Nechty, dorobené vlasy, silikóny, výplne. Ťažko zvládam aj stretnutia s osobami, ktoré majú obrovské umelé nechty, navyše s kamienkami.
6. Veci s čipkou ako vrchný odev: čipky tolerujem iba na spodnej bielizni. Často sa nosia čipkové šaty alebo topy, ale ja som to na sebe nikdy nemala.
7. Mini: mini sukne, mini plavky, mini tielka: aj keď som bola naozaj chudá, vždy som si tie veci nervózne popoťahovala, lebo som si pripadala ako polonahá. Neviem to nosiť.
8. Divné materiály: veci ktoré hryzú, pichajú, páchnu ako pet fľaša. Často sa mi stane, že v obchode niečo chytím do ruky, aby som skúsila materiál – v hlave mi zaznie FUJ a po tele prejdú zimomriavky.
9. Ponožky vyčnievajúce z tenisiek: Poznáte to, keď si dáte nízke ponožky, ale milimeter vám vyčnievajú z tenisky? Trochu obsedantné, ale toto nezvládam.
10. Fialová a oranžová farba: tieto dve farby ťažko predýcham na oblečení, kabelke, na čomkoľvek. Asi majú aj pekné odtiene, ale ja ich nenosím. Nepozdvihujú ma.
Určite by som našla ešte zopár vecí, ktoré na sebe nemusím, ale toto sú tie základné. Ako to máte vy?
PS: Túto jeseň je „must have“ tmavozelená a vínová. Jupíííí!
Prečítajte si aj Štyri dohody so sebou
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



