Na dovolenky si nepožičiavame, doprajeme si drahšie pobyty

 

BRATISLAVA. Dovolenky rozhodne nepatria k veciam, na ktoré by si aktuálne Slováci požičiavali. Na tento účel si niekedy vzalo pôžičku 12 percent z respondentov prieskumu pre spoločnosť Kruk, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov. Ak si už Slováci na dovolenku požičajú, ide skôr o nižšiu sumu do 400 eur.

 

Posledné tri roky dovolenkujeme drahšie

Podľa údajov publikovaných cestovnými kanceláriami si Slováci za ostatné tri roky radšej za dovolenku priplatia a dopriavajú si drahšie dovolenky s leteckou dopravou, viachviezdičkovými hotelmi a all inclusive stravovaním. V roku 2017 vycestovalo cez cestovné kancelárie na dovolenku do zahraničia rekordný počet Slovákov – okolo 634-tisíc. Takmer 90 percent Slovákov pritom financuje svoju letnú dovolenku z úspor, úver si na tento účel vezme len asi každý desiaty.

„S výkonom ekonomiky a vysokou úrovňou zamestnanosti rastie aj záujem o drahšie dovolenkové pobyty, ktoré sú Slováci schopní financovať zo svojich príjmov a úspor. Ak si už Slováci na dovolenku požičajú, potom skôr len nižšiu sumu,“ uvádza Jana Žaludová zo spoločnosti Kruk.

 

Prečítajte si

Pozrite si desať najkrajších európskych pláží

 

Ak si nenašetríme, na dovolenku nejdeme

Na dovolenku si požičiavajú zhodne u muži aj ženy, najčastejšie potom vo veku medzi 36 a 44 rokov alebo medzi 27 a 35 rokov. V týchto vekových skupinách si na dovolenku niekedy vzalo pôžičku do 400 eur 18 percent respondentov. Z geografického hľadiska si najčastejšie na dovolenku požičiavajú obyvatelia Prešovského kraja, kde si tento typ úveru už niekedy vzal takmer každý desiaty (11 percent). Výnimkou sú pôžičky na dovolenku medzi obyvateľmi Nitrianskeho kraja, kde si na dovolenku nikdy nepožičalo vyše 97 percent opýtaných.

„Výsledky nášho prieskumu ukazujú veľmi pragmatický prístup Slovákov k výdavkom na dovolenky. Ak na dovolenku nemajú našetrené, radšej zostanú doma, než aby sa zadlžili. Panuje pritom vzácna zhoda zistených výsledkov naprieč pohlaviami, vekovými skupinami aj vzdelaním respondentov,“ dodáva Žaludová.