Na Novom Zélande vychovávam dcéru aj po útoku

Nový Zéland je ostrovná krajina v Tichomorí, ktorá je počtom obyvateľov a obyvateliek podobná Slovensku. No pri výpočte jazykov, ktorými sa tu hovorí, by sa vám zakrútila hlava. Žije tu okolo dvesto etnických a kmeňových skupín, ktoré sa dorozumievajú stošesťdesiatimi jazykmi. Dodnes sme si mysleli, že tu nažívame v mieri, tolerancii a zdieľame spoločné hodnoty. Mýlili sme sa.  

Teror na Novom Zélande

Dnes mesto Christchurch na Južnom ostrove krátko pred 14. hodinou zažilo prejav nenávisti, ktorý nemožno označiť inak ako terorizmus. Dvadsaťosemročný útočník – beloch, narodený v Austrálii – odetý do uniformy s množstvom nábojov po celom tele, zaútočil na modliacich sa ľudí v dvoch mešitách. Útočníkov bolo však pravdepodobne viac. Polícia totiž zadržala troch mužov a jednu ženu, podozrivú zo spáchania útokov. Počet obetí sa zatiaľ vyšplhal na číslo štyridsať, desiatky zranených sú v miestnych nemocniciach.   

Prečítajte si

Nový Zéland zažil prvý teroristický útok

  Najhoršie však je, že hlavný útočník pred samotným útokom na skupinu tristo moslimských veriacich zverejnil ohavný manifest – prečo sa rozhodol zakročiť voči týmto “neželaným cudzincom”. Vystrieľanie päťdesiatich nábojov si dokonca nakrúcal na kameru GoPro a naživo prenášal na sociálnych sieťach. Spoločnosti Facebook a Twitter jeho účet už zmazali. Novozélandské média odmietli tieto zvrhlé slová teroristu šíriť medzi čitateľov a čitateľky, a podporovať tak rasovú či náboženskú nenávisť. Medzi obyčajnými ľuďmi sa na sociálnych sieťach objavil hashtag #not1word s cieľom takisto nezdieľať slová onoho útočníka. Jeho činu nesmie byť pripisovaná dôležitosť a prehlbovaná nenávisť voči cudzincom a cudzinkám v krajine.  

Teror na Novom Zélande proti tým, čo sú tu doma

Paradoxom je, že mnohí modliaci sa ľudia v daných dvoch mešitách nie sú v pravom slova zmysle utečenci, utečenky či migranti a migrantky. Mnohí žijú na Novom Zélande desiatky rokov a majú tu trvalý pobyt, poprípade sa tu narodili. Sú tu teda doma. Zachovávajú si však vieru. Čo je tu rešpektované a vítané. Sama v komunitnom centre, v knižnici či na ihrisku, kam chodím so svojou dcérou Tove Tui, denne stretávam moslimské matky so svojimi deťmi a sú priateľské, komunikatívne. Ich decká hovoria silnejším novozélandským akcentom, ako ktoríkoľvek dospelí „Kiwi“ ľudia (ako sa tu domácim hovorí).   Život na Novom Zélande sme si s manželom vybrali aj preto, že ide o jednu z najviac bezpečných krajín sveta. A najviac tolerantnú, ústretovú ku všetkým kultúram, náboženstvám, prejavom odlišnosti. Tu som chcela a chcem vychovávať svoju dcéru. Ako povedala premiérka, Jacinda Ardernová: “Terorizmus a prejavy nenávisti voči iným etnickým skupinám nemajú na Novom Zélande miesto.” Doteraz tu ľudia takýto útok nezažili a neboli naň pripravení…   Niektoré moje známe, zväčša kiwácke mamy z oblasti marketingu a médií, ponúkli na Facebooku pomoc a podporu moslimským rodinám. Najmä mamám, ktoré by sa cítili byť dnes a v najbližších dňoch ohrozené. Rady im nezištne pomôžu pri nákupoch či ich budú sprevádzať na ceste domov z obchodu, či s deťmi zo školy alebo z ihriska. Ich deti nesmú byť vychovávané v neistote a v strachu. Lebo toto je náš domov, kde sa máme cítiť bezpečne. A kde nie je miesto pre násilie.