Ženy v meste
Na šedom pozadí sa ľahko žiari

Na šedom pozadí sa ľahko žiari

Neviem, či Známe Meno má všetko. Každopádne má dve veci, ktoré nemá väčšina ľudí na Slovensku: známe meno a pekný priestor na prenájom. A ja práve hľadám priestor, v ktorom by som mohla usporiadať podujatie v novembri.

Redakcia Žien v meste · 21. apríla 2015 · 2 min čítania

 

Marlena mala všetko. Aspoň sa to nám – pubertiakom tak zdalo.

Predovšetkým rodičov v Západnom Nemecku. V druhej polovici 80. rokov to bolo niečo! Mala najmodernejšie oblečenie, o ktorom sme my mohli len snívať. Mala na tamtie časy moderne zariadený byt. No a vôbec, že mala k dispozícii byt, na ktorý jej babka len dohliadala (ach, aké sa tam odohrávali žúrky…).

Marlena žiarila v šedom, socialistickom svete! Samozrejme všímali si to aj chlapci takže vždy mala veľa nápadníkov. Jedného si aj vybrala. Keď som ho stretla po rokoch, dozvedela som sa, že ich manželstvo nevydržalo. Keď padla železná opona, postupne padal aj svet Marleny.

Už nežiarila tak ako predtým. Keď sa pozadie stávalo pestrejšie, jej lesk uberal na intenzite. Nebola to už ona – výnimočná, exkluzívna, sebavedomá dievčina obklopená davom ľudí. Nezvládala to psychicky. Bola trpká a nepríjemná. Ako keby všetkým vyčítala, že sa jej svet zabalený do západonemeckých šiat zrútil. Bolo to jasné: tamtá jej výnimočnosť a exkluzivita boli fiktívne. To čo sa lesklo za čias šedého sociku v „normálnom“ svetle už nevyzeralo tak pôvabne.

A ako dnes výzera výnimočnosť a exkluzivita? Určite by sa našlo zopar príbehov, ktoré by tu výnimočnosť a exkluzivitu popisali. Ako príklad nech posluží to, čo som zažila pred pár dňami.

Neviem, či Známe Meno má všetko. Každopádne má dve veci, ktoré nemá väčšina ľudí na Slovensku: známe meno a pekný priestor na prenájom. A ja práve hľadám priestor, v ktorom by som mohla usporiadať podujatie v novembri.

A tak som natrafila na ten pekný priestor, najprv na internete. Vytočila som číslo uvedené na internetovej stránke. Známe Meno bolo zjavne nervózne, lebo na moju otázku, či nevyrušujem, odpovedalo podráždene, že závisí to od toho, čo potrebujem. Zvláštny prístup, keď niekto ponúka svoje služby. No ale, veď známe meno plus pekný priestor! O tom, že je fakt pekný som sa presvedčila na vlastné oči, keď ma Známe Meno odkázalo na asistentku. Tá mi mala zavolať, aspoň tak Známe Meno sľubovalo, ale nezavolala.

Tak som zavolala ja jej a dohodla si stretnutie. Asistentka bola z tej istej galaxie, čo Známe Meno. Nepríjemná, netrpezlivá. Ani sa so mnou poriadne nezvítala. Pochopila som, že ju uberám o jej čas. Ukázala mi priestor (och, stále sa mi páči) a sucho informovala o podmienkach prenájmu. Žiaden úsmev, žiadna ochota jednať, žiadna radosť z práce, žiadna otvorenosť voči potenciálnemu zákazníkovi.

Známe Meno žiari, je sebavedomé, lebo – veď známe meno! Plus pekný priestor. A keďže v Bratislave je malá konkurencia…. Veď, sami rozumiete. Na šedom pozadí sa ľahko žiari.

Želám nám, aby čo najskôr vyrástla veľká, pestrofarebná konkurencia s peknými priestormi, aby sme mali v čom vyberať. Aby sme neboli odkázaní na sebavedomé, náladové (ne)známe mena, ktoré si nevážia zákazníkov. Vtedy sa uvidí, koľkí z nich prežijú na trhu. Vtedy sa overí ich výnimočnosť a exkluzivita. Lebo tá dnešná je fiktívna.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026