Náboženská trauma je formou závislosti, často skrytou, hovorí terapeutka Marcela Hrapková

Psychologička, terapeutka a lektorka Marcela Hrapková založila a vedie platformu Nová psychológia, ktorej cieľom je informovať a scitlivovať spoločnosť v téme traumy.

Náboženská trauma na Slovensku

Čo znamená pojem náboženská trauma? Hoci to nie je oficiálna diagnóza, ako často sa s ňou stretávate na Slovensku? 

Pojem náboženská trauma nie je oficiálna psychiatrická diagnóza, ale v psychoterapii a traume sa používa čoraz častejšie. Označuje psychologické, emocionálne a vzťahové zranenia spôsobené náboženským prostredím, učením alebo komunitou, ktorá bola pre človeka autoritatívna, zavádzajúca, represívna, kontrolujúca alebo trestajúca. Na Slovensku sa s ňou stretávame oveľa častejšie, než sa o tom hovorí. Tieto komunity typicky v človeku vyvolávajú strach, hanbu a vinu, alebo naopak pocit nadradenosti a vyvolenosti, keď medzi nich patríme. Typicky kontrolujú správanie a myslenie jej členov, izolujú ich od rodiny a spoločnosti, zneužívajú svoju moc a niekedy tiež oberajú členov o ich zdroje (osobnostné, finančné, sexuálne, spoločenské, časové, atď.). Praktizujú tzv. duchovný gaslighting a brainwashing – nerešpektovanie a spochybňovanie vlastnej intuície, vnímania reality, hraníc, prirodzených potrieb členov sekty či náboženskej skupiny a praktizovanie systematickej indoktrinácie do vlastnej doktríny = vlastného videnia reality a ´pravdy´, čo je často následne po zdarnom vystúpení z komunity vnímané ako ´prebúdzanie sa z lži´.” 

Ako sa prejavuje náboženská trauma – hlavne u žien?

“Náboženská trauma sa môže prejavovať širokým spektrom post-traumatických príznakov ako sú – úzkosti, panické stavy, flashbacky, všeobecný pocit viny alebo hanby, depresia, disociácia, strach zo slobody, nefunkčné vzťahy, najmä partnerské a sexuálne. Ženy môžu zanedbávať svoje materské, pracovné a partnerské role. Izolovať sa od kamarátov a rodiny, ktorí by ich potenciálne mohli chcieť od komunity oddeliť. Náboženská trauma je formou závislosti. Terapeuti, ktorí pracujú s traumou, uvádzajú, že 10–30 percent klientov má prvky náboženskej traumy, často skryté pod inými symptómami (úzkosti, problémy v sexualite, vzťahové bloky, sebahodnota, inakosť). V komunitách, ktoré prešli radikálnym kresťanským prostredím, je to ešte častejšie. Mnohí ľudia ani nevedia, že ich trápenie súvisí práve s týmto.”

Náboženská trauma – ako ju liečiť

Ako sa dá liečiť? Čo pomáha? 

“Pri liečbe zranení z času stráveného v takomto prostredí je dôležité pracovať okolo výroku – Nie ja som bol problém. Problém bol systém, do ktorého som bola vhodená alebo kam som bola zverbovaná. Uvedomiť si, že to, čo som zažila, bolo náboženské zneužitie / náboženská trauma / duchovné zneužitie. Prvá veľká úľava prichádza už len z pomenovania reality a toho, ´čo sa mi stalo´. Ideálna terapia bude zahŕňať somatickú prácu s telom, prácu s vnútorným kritikom, opravu vzťahovej väzby a dôvery k autorite a spoločenstvu ľudí, rekonštrukcia identity klienta, práca s kolektívnou hanbou a vinou a napokon oslobodenie tela a sexuality. Odporúča sa pozvoľný spirituálny detox, hľadanie pravdivejšej, vlastnej spirituality, pustenie povinnosti ´zachraňovať svet´, učenie sa kritickému mysleniu a návrat k radosti, hravosti a spontánnosti. V terapii posilňujeme autenticitu a autonómiu klienta a pomôcť môže i prepájanie s ľuďmi, ktorí prešli podobnou skúsenosťou.”