
Nadšení a sklamaní
Nie je to len talent a nadanie, ktoré rozlišujú sklamaných od nadšených. Pre mnoho záležitostí v našom živote platí, že k úspechu nevedie skratka, hoci ju stále hľadáme.
Redakcia Žien v meste · 29. septembra 2016 · 2 min čítania
Na jednej strane kaviarne sedeli sklamaní, ale odhodlaní. Cudzí jazyk sa učia už roky a stále majú problém porozumieť a nejaký blok konverzovať. Bojujú, ale trvá to už dlho. Oproti ním stála nadšená žena, mladšia ako mnohí sklamaní a plynulo konverzovala v siedmich cudzích jazykoch. Presviedčala ich, že to nie je talent, ktorí sklamaných a ju nadšenú odlišuje.
Rozdiel bol v spôsobe, ako sa cudzí jazyk učili. Kým ona sa pri učení zabáva, pretože v cudzom jazyku číta zaujímavé články, pozerá seriály, či počúva inšpiratívne rozhlasové relácie, oni sú ponorení v učebniciach. Kým ona sa jazyku venuje každý deň aspoň 15 minút, a počúva ho aj v električke, aby si cvičila dlhodobú pamäť, oni chodia do jazykovej školy dvakrát za týždeň a potom majú dva mesiace voľno, keď všetko zabudnú a môžu začať znovu. Kým ona má systém, ako byť s jazykom neustále v kontakte, u nich je to vec náhody, dobrej nálady a času, ktorého nemajú nikdy dosť.
Jazykový mentoring, ktorý trval celý deň, ma naučil viac ako len nevzdať sa pri učení ďalších cudzích jazykov. Nie je to len talent a nadanie, ktoré rozlišujú sklamaných od nadšených. Pre mnoho záležitostí v našom živote platí, že k úspechu nevedie skratka, hoci ju stále hľadáme. Celú energiu minieme na dosiahnutie cieľa a vôbec si neužívame cestu, ktorá k nemu vedie. Nerobíme veci s nadšením, systematicky a pravidelne. Vypneme sa k výkonu a keď hneď nepríde uznanie, či kariérny postup, spľasneme. Zvyšok energie často míňame na to, aby sme si hovorili, že zlyhali tí druhí, nie my. Tí, čo nás veci nenaučili, tí, čo nám nepreukázali uznanie, ti, čo nám neurobili priestor, aby sme mali čas sa veciam venovať lepšie.
To bolo pred viac ako mesiacom. Na kurz som išla sklamane a vyšla z neho nadšene. Nebudem klamať, že sa mi za ten čas podarilo dať dohromady zábavu, systém a pravidelnosť pri zdokonaľovaní sa jazyka, ale už nehľadám výhovorky inde. Už sa neponáhľam, ale užívam sa každý chvíľku, keď sa mi podarí urobiť v zdokonaľovaní sa malý krôčik. To, čo o úspechu rozhodne, je častejšie náš prístup než vrodený talent. A nehovorím len o tom, ako sa stať polyglotom.
Prečítajte si aj Neporovnávajte sestry, prosím!
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



