Naháči

 

Sú lekári, ktorí vravia, že niektoré konkrétne zdravotné problémy z nás odchádzajú iba v poriadne horúcej saune. Spolu s potokmi potu, vychádzajúcich z našich pórov. Nuž a v saune z nás odchádzajú aj bežné toxíny, nahromadené v rukách a v nohách a v cievach z jedla, zo vzduchu. Lenže…V saune z nás môže odísť aj sympatia k tomuto mimoriadne relaxačnému očisťovaniu a nič nerobeniu.

Vysvetlím. Ak sme odkázaní na verejné saunovanie, hneď na recepcii dostaneme plachtu, správne po slovensky prestieradlo. Máme však i uterák. V šatni sa povyzliekame donaha, oblečené plavky v saune je niečo podobné ako kokteilové šaty na lyžiarskom svahu.  Nuž a kráčame tam, kde na vás čaká celá kopa zdravia, kde sa potia spravodliví aj nespravodliví. Musím povedať, že dnes sú už sauny väčšinou zmiešané, nijaké dámy zvlášť, páni zvlášť. Vojdeme teda zabalené v bielej plachte, trochu sa vôkol seba rozhliadneme a aha! Čo nevidíme!

Ženy sedia ako káže poriadok, zabalené v prestieradlách na drevených laviciach, takmer všetci muži nahí, a mnohí nemajú ani nič pod zadkom. Bŕŕ, poviete si. Ktovie, aký naháč sedel na mieste, kam práve trielim ja. Je nám nepríjemné pozerať na šesťdesiatnikov v Adamovom rúchu s bruchami po kolená, s nohami ďaleko od seba, len aby bolo pohodlie čo najvýraznejšie, len aby sa dotyčný exhibicionista mal ako v bavlnke.  A čo ako je „fitko,“ v ktorom práve posilňujete svoje zdravie čisté a „vypulírované,“ sauna tak nepôsobí.

Nahí muži s nahými zadkami na drevených laviciach… Inak, nechápem ich odvahu, sebavedomie, nechápem, ako sa môžu cítiť v pohode. Ráno sa predsa stačí pozrieť do zrkadla, pravdaže bez kúska oblečenia, a každý z nich musí pochopiť, že ukazovať tento „fajnový kúsok“  cudzím a najmä dámam, nie je teda nijaká výhra.

Nemyslím si, že sa týmto svetom motám nejako málo rôčkov a zopár raz som sa vskutku naj  saunovala. V spoločných saunách som však nikdy nevidela ženy, ktoré by okoliu vystavovali na obdiv svoje, ako vravel Julko Satinský, celkom nahé  telesné schránky a to vám teda poviem rovno,  aj by sa vystatovať mali čím! Skromne však sedia zabalené v bielych naškrobených handrách. Sústreďujú sa na chemické procesy vo vlastnom organizme a snažia sa zamedziť očnému kontaktu s naháčom odvedľa, s naháčom oproti. Každej jednej sa pohľad na takýchto chlapov teda dosť nepáči!

Predstavme si, ako často si cez deň umývame ruky. Ráno v kúpeľni a potom v priebehu dňa  ešte asi stokrát. Lebo veď niečo nakupujeme, držíme nákupný kôš, rukami otvárame najrôznejšie obchytané dvere, k tomu verejná toaleta, toaleta vo firme,  počítanie peňazí pri pokladni a pevná linka pri telefonovaní… Všade samé baktérie, všade samá potenciálna choroba.  Dávame pozor, aby sa nás niečo „nelaplo,“ aby sme sa snažili čo najviac zbaviť sa nebezpečenstva. Nuž a potom, večer v saune, musíme strpieť takýchto spolusaunovačov.  Sadneme si na miesto, kde predtým odpočíval cudzí holý zadok.

Je to niečo tak nepríjemné, že ani neviem, či by som sa so sebavedomým, nahým týpkom pustila do debaty na tému zabaľ sa do plachty, krásavec! Nie sme na teba zvedavé!

Ja viem, že muži sú z Marsu a majú teda celkom iné videnie, myšlienkové pochody, majú posunutú hranicu hanby, studu. Viem aj to, že z mnohých inteligencií, ktorými ľudia disponujú, niektoré jednoducho nemajú. Na tom nie je nič znevažujúce, ja napríklad nemám inteligenciu futbalovú či inteligenciu čítania projektov. Ale že niekomu chýba normálny, sedliacky  úsudok, že nedokáže rozoznať uhýbajúce, rozpačité  pohľady žien v priestore, do ktorého vošiel nahý… Tomu nerozumiem. Možno je to však tak, že holým chlapom s negustióznymi telami v zmiešaných saunách chýba saunová inteligencia, alebo inteligencia sebakritickosti. 

 

Ženy v meste