Nájsť si prácu aj v päťdesiatke

 

Pred pár dňami som čítala článok mladého zamestnanca digitálnej agentúry vo veku okolo 25 rokov, ktorý skúša poradiť seniorom vo veku jeho otca, čiže ľuďom okolo 50-ky ako si nájsť prácu. Je jedno, či sú k tomu donútení okolnosťami (o svoju prácu prišli) alebo jednoducho potrebujú zmenu. Vychádzal zo skúsenosti svojho otca, ktorý nabral odvahu, odišiel zo zamestnania, kde necítil dostatočne využitý svoj potenciál a chcel vyskúšať niečo nové.

Mladý chalan pomenoval celkom výstižne základné problémy, ktoré si mnohé a mnohí uvedomujeme, keď uvažujeme o zmene zamestnania. Je pravdou, že po štyridsiatke sa na vás začínajú na mnohých pohovoroch pozerať ako na príliš „seniorného uchádzača“ inými slovami – má skúsenosti a bude si pýtať veľa peňazí. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som sa hlásila na seniorskú pozíciu a nakoniec na ňu zobrali človeka o 10 rokov mladšieho, keďže chcel menej peňazí a bol ochotný robiť oveľa viac nadčasov zadarmo.

Keď máte okolo päťdesiatky, tak vás na mnohé pohovory ani nezavolajú. Jednoducho neprejdete sitom kritérií, kde si stanovia hornú hranicu veku na 49 rokov. Často sa mi stávalo, že som bola na pohovoroch, kde so mnou robila pohovor personalistka vo veku asi 25 rokov a išla podľa vopred stanovenej šablóny. Ale uznajte, keď sa niekoho s 20-ročnou praxou a vo veku 45 rokov opýtate: Kde sa vidíte o 5 rokov? …je to dosť trápne. Nemohla som jej povedať, že v Toskánsku ako popíjam červené víno.

Ďalšia vec, ktorú na pohovoroch ako skúsený človek zažijete je, že vám niekto chce zobrať vaše nápady. Bola som pozvaná na pohovor, kde ma požiadali pripraviť si komunikačnú stratégiu (pritom s prácou na pozícii, na ktorú som sa mala hlásiť to až tak nesúviselo). Pripravila som si prezentáciu, ktorú odo mňa očakávali. Počas hodinového pohovoru som ju odprezentovala a dostala som aj niekoľko veľmi osobných otázok. Napríklad či som vydatá, či žijem sama, koľko som ochotná robiť nadčasov, keď vychovávam syna….koľko by som chcela zarábať. Avšak neboli ochotní mi odpovedať na to, aké je ponúkané ohodnotenie na danej pozícii.

Cítila som silnú diskrimináciu kvôli svojmu veku (mala som vtedy 39), keďže mi niekoľkokrát povedali „vy vo svojom veku už…“ Ale povedala som si, že budem profesionálna až do konca. Vrcholom bolo, keď chceli, aby som im nechala svoju prezentáciu na USB kľúči. Tak som im povedala, že, žiaľ, je to moje know-how a odchádza spolu so mnou. Napriek falošným úsmevom a ubezpečovaní, že mi dajú vedieť, sa už našťastie neozvali.

Mladý muž v spomínanom  článku radí „seniorom,“ aby zostali duchom mladí a aby boli originálni. Čo podľa neho znamená, aby ovládali sociálne siete a hlavne, aby boli na Instagrame a nepísali si do životopisu medzi svoje koníčky staranie sa o vnúčatá a okopávanie záhradky. Zasmiala som sa nad tým a predstavila si väčšinu slovenských žien a mužov vo veku 55 + ako si fotia selfíčka na Instagram a prezentujú sa ako surfujú, hrajú basketbal alebo si skúšajú nový outfit. Ale predpokladám, že o dva-tri roky tam už aj tak budeme všetci. Alebo budeme na inej sieti, ktorá práve pofičí. Päťdesiatka, nepäťdesiatka.

Čo však treba nahlas povedať  je, že diskriminácia na základe veku do slušnej spoločnosti nepatrí. Milé firmy a spoločnosti, aj ľudia po 50-tke vám v tíme môžu byť osožní, prinášajú so sebou skúsenosti, majú čas, sú pokornejší, lebo vedia mnohé veci, ktoré tridsiatnici nevedia.  Milí personalisti, skúste sa na pohovor so starším uchádzačom pripraviť inak ako na pohovor s niekým, kto má 23 a skúste o ňom uvažovať ako vhodnom kandidátovi na mnohé pozície a nie ako o niekom, kto patrí do starého železa.

Tibetský láma Tulku Lobsang na záver svojej prednášky povedal, že keď budeme starí, máme prísť do Ázie. Tam vraj majú starší ľudia vysokú hodnotu a spoločnosť si ich váži pre ich skúsenosti.  V Európe a Amerike má hodnotu mladosť a výkon na 200 percent, až do vyhorenia. Stačí sa pozrieť ako v Ázii 90-roční ľudia cvičia v parkoch a pozrieť sa na našich 90-tnikov. Ak sa teda rozhodnete, že aj v 55-ke sa cítite na zmenu práce, choďte na pohovor povzbudení tým, že vaše skúsenosti a schopnosti majú veľkú hodnotu. Aj keď nie ste na Facebooku či na Instagrame.

 

Prečítajte si aj Ako dve sestry