Najväčší nepriateľ žien? My samy

Ani neviem ako, no začala som si všímať, že množstvo žien v mojom okolí o sebe pochybuje. Krásne, inteligentné, úspešné mladé ženy. A potom som sa poobzerala okolo a zistila, že sú tu menej šikovní a úspešní muži v tom istom veku, a čuduj sa svete, veľa z nich o sebe nieže nepochybuje. Vidí sa na najvyšších miestach, a nerozumejú, prečo tam ešte nie sú.

Naopak, niekoľko mojich kamarátok, zvažuje, či prijať pozvania na akcie, na ktorých mali rečniť už dávno. Skúmajú, či majú dostatočnú expertízu, či nie sú príliš mladé, či to nerobia príliš krátko. Riešia, či vedia rozprávať, a ako ich vezme publikum. Skromne sa utiekajú do svojich ulít a hovoria si, že možno o pár rokov. A zatiaľ ich miesto nahradí nejaký ambiciózny a väčšinou menej šikovný týpek, ktorý má pocit, že ho na konferenciu mali zavolať už minimálne desať rokov dozadu.

A kým si kamoš vedľa pri stole dáva tretie pivo a potľapká sa po rastúcom bruchu, my riešime, či si dáme šalát alebo pohár prosecca. Rátame kalórie, porovnávame sa. Strácame sa v požiadavkách, ktoré počúvame od malička – musíš variť, ale byť nezávislá. Musíš mať kariéru, ale nie príliš. Zarobiť si, ale nie viac ako on. To by predsa bolo ponižujúce. Dokonalé miery, najlepšie po štyroch deťoch. Sexy aj domáca. Nie veľmi hlučná, poslušná. Poslušná. To počúvajú všetky dievčatá od malička.

Chlapci bádajú svet, dievčatá božechráň. „Pomáhajú“ v kuchyni a upratujú. Hrajú sa s bábikami, a keď pokukujú po autíčkach – to sa nepatrí. Milión naprogramovaných vzorcov, vlečú sa s nami celé roky. Ten najhlavnejší však zväčša býva manželstvo našich rodičov.

Do nohy každá jedna moja blízka kamarátka žila v domácnosti, kde ženy robili všetko. Mali prácu, a muklovali doma s tromi deťmi. Otec si prečítal noviny, očakával všetko naservírované na stole, doma nepohol prstom. Naše matky sa šli zodrať do vyčerpania. Naši otcovia si užívali svoj život. Na služobkách, v kariérach a s kamarátmi. Sem tam sa pohrali s deťmi, pre potešenie. To je najzaužívanejší vzorec, ktorý máme.

Toto všetko sa na konci dňa pretaví do hlavy dospelej ženy v rôznych formách. Jednou z nich sú neustále pochybnosti. Tlak, kedy mať deti. Nie či – to je hádam jasné. Tlak nebyť karieristka, tlak všetko doma robiť aj za partnera. Samé ženy sa hľadajú v tom, že vedia, že by nemali byť v domácnostiach slúžky ako ich matky. Postupne si prestavujú vzorce v hlave, a menia si aj vlastné domovy. Lenže pochybnosti zostávajú. A tak úspešné, múdre ženy roztáčajú v hlavách kolotoče neistoty a dookola sa pýtajú, či na to majú.

Nepýtajú si viac peňazí, neriešia nadčasy, a na tú konferenciu nakoniec idú, ale majú pocit, že to bola blamáž. Tlieskali všetci, dobré to bolo, ale stále majú v hlave, že nič nie je dosť dobré. Nemám odpoveď ako prestať pochybovať o samej sebe. Samú ma to občas prepadne. Ale vidím ako to desiatky žien v mojom okolí brzdí od progresu, ktorý si zaslúžia. Brzdí od úspechu, ktorý si zaslúžia.

Tak si dajme aspoň predsavzatie, ženy v meste. Najbližšie tri mesiace zoberte každú príležitosť, ktorú dostanete. Bez ohľadu na to, či ste presvedčená, že na to budete mať až o pár rokov. Bez toho, aby ste si mysleli, že sú na to aj šikovnejší. Zoberte to, urobte to. Doma zatiaľ partner môže začať žehliť vlastné košele a navariť si večeru. Začnime týmto, a neskôr sa dostaneme aj k ďalšej lekcii, ako si vypýtať viac peňazí a kedy. Postupne snáď vyrovnáme aspoň pár percent nerovností. Ku Dňu matiek by sme si mohli dať aspoň tento malý darček – pol rok nepremárnených príležitostí. Buďte zdravé, buďte silné a nepochybujte o sebe, ženy v meste!