
Náš klub a feministická piraňa
Je dobré, keď sa seba i druhých začneme pýtať na veci, ktoré sme doteraz akceptovali len preto, že v nich všetci žijeme pridlho.
Redakcia Žien v meste · 23. júla 2015 · 2 min čítania
Keď bola malá, hrala sa so stavebnicou, hoci dievčatká v jej veku česali a uspávali bábiky. Stala sa vedkyňou. Dnes sa jej dcéra hrá s autíčkami namiesto bábik a učiteľka jej hovorí, že to nie je v poriadku. Ako pred 30 rokmi.
Právnička zisťuje, že používať na vysokej škole oslovenie študentky a študenti sa stále neberie ako samozrejmosť, hoci väčšina študentov práva sú študentky. Keď o rodovej politike hovorí s firmami z pohľadu práva, v praxi to znamená, že dajú zamestnancovi (mužovi) tri dni v týždni home office.
Kvalifikovaná žena v IT priznáva, že na rokovaniach, kde sú len muži a ona, ju vnímajú v prvom momente ako asistentku jedného z nich. Až kým sa neukáže, že sa v obore vyzná.
Prvé košické stretnutie Klubu žien v meste bolo otvorené, hoci sa novinárky a čitateľky predtým takmer nepoznali. Pri degustácii slovenských vín sme prebrali nielen vinárov, ale aj jednu vinárku. Hovorili sme o kuchárkach v školských jedálňach, ale o šéfkuchároch v populárnych seriáloch o varení. A odvetviach, kde pracujú hlavne ženy, ale šéfujú im muži.
Nemuseli sme mať na všetko rovnaký názor, a obľúbeným sa stal pojem feministická piraňa pri debate, kam až treba zájsť. No i tak sme pomerne rýchlo zistili, že sme všetky vyrástli v stereotypoch, proti ktorým bojujeme niekedy len veľmi nesmelo. Väčšinou si povieme, že sa budeme dvojnásobne snažiť a presadíme sa vlastnými schopnosťami.
Keď sme sa stretli, predstavovali sa ženy ako manažér, na konci sme už s úsmevom hovorili o manažerkách. Po stretnutí v klube si ženy v meste začali dávať aj otázky, ktoré si doteraz nedávali.
Je dobré, keď sa seba i druhých začneme pýtať na veci, ktoré sme doteraz akceptovali len preto, že v nich všetci žijeme pridlho. Zvlášť, ak to príde po príjemnej a tolerantnej diskusii aká bola na našom prvom košickom stretnutí. Naše čitateľky nás očarili.
Staňte sa aj vy členkami nášho Klubu Žien v meste
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026

.jpg)


