Naučte sa, ako prežívať nebeský život

 

 

Je to už dávno, čo v tmách môjho žitia zazneli moje zázračné slová: „A bude svetlo.“

Od tohto okamžiku sa moje srdce začalo otvárať a s ním i môj pohľad na veci…

Chuť do noviniek, ktoré sa vo mne hlásili a radosť zo života samotného sa mi stali skoro všetkým. 🙂

Byť ženou je už jeden veľký dar. Žena je nositeľkou krásy a hĺbky. Je inšpiráciou a dokáže robiť veľké veci.

Žena je nádherný kvet a každý vonia svojou špecifickou vôňou.

Žena môže mať oblečené rifle alebo elegantné šaty, proste vždy môže byť krásna. Kedy sa však cítime ako ozajstné princezné a to ak máme na sebe hocičo? Hoc i tepláky? Samozrejme vtedy – keď sa cítime vnútorne príjemne a veríme v samú v seba. Keď vieme oceniť všetko pred nami.

Poznám ten pocit. Kráčala som teplým slnečným dňom a usmievala som sa z vnútra i na perách. Na sebe som mala pohodlné letné šaty a uši mi zdobili dlhé náušnice. Cítila som sa ako hviezda – ktorá opustila nebo, aby mohla žiariť na zemi. 🙂 Moja vnútorná radosť vzišla z toho, že nado mnou svieti slnko, moje nohy kráčajú, vlasy vejú… Život je krásny a je môj.

Naučila som sa vnímať nekonečno v dlani a večnosť v jednej hodine, nebo v divokej kvetine…

Žena je nositeľkou krásy, no krása je i všade okolo nás a hlavne tam, kde ju uvidíme. Treba sa naučiť vnímať ju. Kto si vraj udrží schopnosť vidieť krásu, nikdy nezostarne. A nezostarnúť znamená sa neustále tešiť zo života. Veď ani ranné či večerné svetlo, hudba, poézia, ticho a vtáky sa nemenia. Tieto krásy sú večné.

Súhlasím s tým, že nie veci sú najkrajšie na svete, ale okamžiky. A to myslím hlavne zážitky. Každý deň môžeme zažívať a objavovať niečo nové. Prejsť sa a mať nový výhľad na krajinu, tešiť sa z rastúcej kvetiny na našom balkóne, vidieť šťastný úsmev dieťaťa, večer plný tanca s priateľkou, vidieť hodnotný film, atď.

No a aby naše vnútorné svetlo mohlo ísť z nás k druhým von, treba mať otvorené srdce… Treba byť sám sebou – so srdcom na dlani. Hovoriť, kto sme a čo máme radi.

Áno, riskujeme tak bolesť, ale na tom nie je nič zlé… Bolesť zažíva každý človek a treba ju prijať. Prežiť ju a naučiť sa od nej, čo nás chce naučiť. Ale ak si človek zachová i cez bolesť otvorené srdce, úžas bude jeho stálym spoločníkom a to je predsa skvelé, no nie?! 🙂

Ako povedal sympaťák Johny Deep: „Pokiaľ si myslíš, že šťastný môžeš byť jedine v slnečnom svite, potom si ešte netancoval nikdy v daždi.“

A ak prežívame „boliestka“, ktoré sa ťažšie nesú, my žienky máme zas jednu veľkú výhodu. Môžeme svoju bolesť zdieľať, čo je nám blízke a hneď sa stane ľahšou. Stretneme sa napríklad so svojou blízkou priateľkou, s ktorou prežijeme dobrý rozhovor – najlepšie pri oblohe plnej hviezd a každá rana sa v tej chvíli isto dokáže vyliečiť. 🙂

Život je čarovný a je plný farieb – emócií. Tak zažívajme tú nádheru naplno. 😉

S láskou vaša ANNA