Ženy v meste
Nech po nás nič neostane…

Nech po nás nič neostane…

Lamentujeme, že kam ten svet speje. Áno, presne tam. Kým matere nenaučia tých svojich rozmaznaných spratkov, že smeti patria do koša nielen v ich dizajnovej izbičke, ale aj pri tej ceste, aj v tom lese, kde široko-ďaleko nikto nie je a nesleduje ich.

Redakcia Žien v meste · 23. apríla 2017 · 1 min čítania

 

Urobili sme si pauzu na odpočívadle pri ceste. Pozriem von oknom  a podo mnou pod cestou smetisko. Absolútny neporiadok, ako obchod so zmiešaným tovarom: fľaše, oblečenie, gumená lopta, všehochuť. Ukazujem to mužovi a obaja lamentujeme a čudujeme sa, ako je to možné, prečo to tí ľudia robia. Odhliadnuc od toho, že sme v národnom parku, nemalo by to byť nikde. Muž sa pýta: Prečo to niekto urobí, vypije vodu z fľaše a vyhodí ju von oknom. A ja mu vravím, že viem, kde to začína. Mám kamarátku, ktorá vystavila fotku svojho syna, ako sa drží nejakého exponátu v múzeu, nad ním ceduľa NEDOTÝKAŤ SA, pod fotkou komentár typu: Aha, aký rebel.

Rodičia neučia svoje deti, že niektoré pravidlá sa jednoducho musia dodržiavať. Že po sebe nenechávame spúšť a odpadky si berieme domov. Veď my máme smetný kôš, ale pani Medveďová a pani Jeleňová ho nemajú, tak im to predsa nenecháme v obývačke.  Lamentujeme, že kam ten svet speje. Áno, presne tam. Kým matere nenaučia tých svojich rozmaznaných spratkov, že smeti patria do koša nielen v ich dizajnovej izbičke, ale aj pri tej ceste, aj v tom lese, kde široko-ďaleko nikto nie je a nesleduje ich.

Nadáva sa na Rómov, že majú okolo svojich príbytkov smetisko. Nechcem sa ich zastávať, ale oni majú iné stáročné návyky. Pri tom, ako kočovali, odchádzali od svojich odpadkov a nemuseli s nimi žiť. My ale nie sme kočovníci, žijeme na jednom mieste, o ktoré sa staráme.

Tak prečo špatíte miesta, ktoré vyzerajú, že nikomu nepatria?

Učila som deti jedno pravidlo: Obzri sa za seba, nech po tebe nič neostane. A tak sa môže zabrániť zabudnutiu batožiny vo vlaku, požiaru z ohníka a aj smetiam okolo ciest a chodníkov.

.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na

Diana Javorčíková · 18. augusta 2026

Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?

Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na

Nezlomné · 4. augusta 2026

Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici

Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.

Lucia Ábelová · 24. júla 2026