Nemáš muža, nemáš melón

 

Bez mužov sa nám žije oveľa ľahšie, hovorí kamarátka. Dovolím si nesúhlasiť. Moje detstvo sa odohralo v čisto ženskej domácnosti a hovorím si, bola to síce zábava, ale ľahké to nebolo.

Stávali sa nám veru veci, kedy by sa mužská ruka hodila. Napríklad, keď nám len tak zničohonič uprostred večera spadla zo steny kuchynská linka. Nedivte sa, žila som v socialistickom paneláku a takéto veci sa prosto diali. Dve ženy bez kuchyne. Všetko rozbité, všetko vysypané, sporák zničený. Ja a moja mama v nedeľu večer uprostred toho celého. Obe v záchvate smiechu – šok aj radosť, že sa nám nič nestalo.

Inokedy sme zasa montovali skrinku. No, ale to neboli ešte šťasné IKEA časy a naša domácnosť práve nedisponovala krížovým “šróbovákom”. V momente keď sa nám už nedarilo šróby zatiahnuť tým “normálnym”, sme dostali nápad a zatĺkli sme ich kladivom. Skrinka už bola navždy naboku rozštiepená, ale zamaskovali sme to vyšívanou dečkou.

Vtipná bola príhoda, keď sme sa v bývalom Priore na Kamennom námestí rozhodli, že tieto Vianoce potrebujeme umelý stromček. Vybrali sme si taký “menší” a urobili k tomu ešte pár vianočných nákupov. No nevšimli sme si, že vonku práve nasnežilo a prestali chodiť električky. Niesť na pleci vianočný stromček a v rukách 6 tašiek v snehovej víchrici nie je úplne najromantickejšia vianočná idylka. Keď už mama chcela hodiť stromček do Dunaja, tak sa električky opäť pohli a my sme mali Vianoce so stromčekom.

Celkovo zažila naša dievčenská domácnosť niekoľko havárií, odtrhnutých kohútikov, pokazených záchodov a raz sme boli v zime bez kúrenia 4 dni, kvôli pokazenej stúpačke. Bivakovali sme v obývačke v spacákoch a kúrili si plynovou trúbou. Zvládli sme to aj bez muža, ale…

Napriek všetkým týmto malým krízam nám bolo dobre, pretože boli okolo nás skvelí muži. Ujo sused, otec mojej najlepšej kamarátky, ktorý nás vždy zachraňoval, keď sa niečo pokazilo cez víkend. Mamin známy a skvelý inštalatér, kolegovia z práce, ktorí nám za deň pomohli spojazdniť kuchyňu. Neskôr moji kamaráti, ktorí vždy radi pomohli, niečo preniesli, opravili, odviezli.

Život s mužmi je pre mňa jednoducho lepší. Nielen preto, že ich racionalita, zručnosť a nadhľad pomôžu vyriešiť nejednu haváriu. Ale aj preto, že vedia počúvať inak ako ženy. Že vedia poskytnúť iný uhol pohľadu. Že vedia zastaviť občasnú ženskú paniku a priniesť pokoj. Že poznajú druhy skrutkovačov a imbusových kľúčov a vedia vás prekvapiť napríklad tým, že kým ste v práci, opravia vrzgajúce dvere.

Idem na trh. Majú krásne melóny. Jeden váži 4 kilá. “Vezmite si melón!” hovorí mi milá teta. “Je krásny, ale nie som autom, neodnesiem ho!” odpovedám a vezmem si len marhule. “Tak pošlite manžela, odložím vám ho.” Poďakujem a odchádzam. Nuž, nemáš manžela, nemáš melón, pomyslím si. Je na tom niečo symbolické. 

 

Prečítajte si aj Babička, môj chodiaci google

 

Ženy v meste

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.