
Nenechajme si zobrať svoje sny
Lenže, my chceme tiež občas vypnúť všetky tlačidlá „ON“. Načrieť energiu, ktorá nás bude poháňať ďalej. Dovolenka? Už sme na ňu aj zabudli.
Redakcia Žien v meste · 22. septembra 2017 · 2 min čítania
Každá z nás isto rada sníva. Chceme byť krásne, milované, žiadané. Aj keď nie sme dokonalé. Máme svoje chybičky krásy. Túžime po ozajstnej láske, šťastí, spokojnej rodine, dobre platenej práci. Snov máme až-až. Nové auto, bývanie, alebo zaujímavá dovolenka? No, kto by nechcel?
Niektoré túžby nechávame bokom, lebo vieme, že sú nedosiahnuteľné. Aj keď rôčiky a vrásky pomaly pribúdajú, deti odrastajú, snívame ďalej. My ženy sme bojovníčky. Nevzdávame sa len tak ľahko. No povedzme si, dokáže muž (nehnevajte sa na mňa muži) robiť zopár činností naraz? Skôr nie, ako áno. Naložená práčka, kypiace hrnce s dobrotami na sporáku, v rúre voňavý koláč, popri tom zopár telefonátov, riešenie domácich úloh. To dookola prosebné mamkááá, mamííí. Na roztrhanie.
Delegovať úlohy na rodinných príslušníkov je nám trošku cudzie. Máme pocit, že si všetko vieme urobiť najlepšie. Postarať sa o deti, zabezpečiť chod domácnosti, pracovať, byť dobrým psychológom v každej oblasti. Áno, z každej strany počúvame, že je nám to dané. Aj čo sa týka materstva, ako aj partnerstva. Ale, až také jednoduché to nie je. Aj my máme zlé dni. Áno, sme srdcom rodiny. Musíme zjemňovať, usmerňovať, celiť. Lenže, my chceme tiež občas vypnúť všetky tlačidlá „ON“. Načrieť energiu, ktorá nás bude poháňať ďalej. Dovolenka? Už sme na ňu aj zabudli. Niektoré z nás si ju nemohli dopriať, buď kvôli pracovnej zaneprázdnenosti, nedostatku finančných prostriedkov, možno kvôli chorobe. Poniektoré počítajú dni. Ale, fungovať treba ďalej. Kiež by sa stal zázrak a dokázali by sme si nainštalovať pohodový program. Aby sme vedeli predvídať, správne odpovedať na hlúpe otázky, s úsmevom zvládali každodenné starosti. Niekedy stačí iba na chvíľu zatvoriť oči, vyložiť nohy a snívať. Ako je všetko vyupratované, navarené, pokosené, vybavené… Vychutnávať si božské ticho. Byť v pohode, mať pokoj v duši.
Keď idem večer pobozkať moje deti, ktoré tíško odfukujú, viem, že ten môj najväčší sen sa mi splnil. Určite nie som sama. Najdôležitejšie je byť šťastnou, spokojnou, vyrovnanou. Tešiť sa z úplne obyčajných vecí, ktoré sú tak vzácne. Byť sama sebou. Aj keď nám iní neprajú. Nevzdávajme sa. Snívajme si svoje sny, ktoré za rohom čakajú na svoju premiéru.
Prečítajte si aj Štyri deti? Tí nie sú normálni!
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026



