Neopakovateľné očakávania

 

Profesor behaviorálnej ekonómie a psychológ George Loewenstein, okrem iného aj pravnuk sigmunda Freuda, sa pri jednej zo svojich prednášok spýtal študentov, koľko by boli ochotní zaplatiť za vášnivý bozk od celebrity. Zároveň mali povedať, či by viac zaplatili za bozk, ku ktorému by sa dostali okamžite, alebo za ten, čo by ich čakal o niekoľko hodín, prípadne až dní. Tipnete si, ako to dopadlo?

Ešte predtým si však odpovedzte na otázku: máte radšej štvrtok alebo nedeľu? Tieto dve otázky spolu iba zdanlivo nesúvisia, v skutočnosti totiž riešia to isté – očakávania, predstavy, rojčenie. Preto by študenti Georga Loewensteina ochotne zaplatili viac za celebritný bozk, na ktorý by čakali niekoľko dní. A preto mnohí obľubujeme viac štvrtok ako nedeľu.

Očakávania sú dôležité a neraz vzrušujúcejšie a príjemnejšie ako samotná udalosť. Môžeme si všetky tie veci, ľudí, udalosti predstavovať v tých najfarebnejších verziách. Vo chvíli očakávania sme režisérmi, scénaristami, hercami, na nás je hudobná a pohybová dramaturgia, svetelné efekty, kostýmy. Pri predstavách väčšinou odsúvame do úzadia trému, stres, zodpovednosť. Jednoducho si ich užívame, veď očakávame len to najlepšie. A že to napokon aj tak bude mať chybičky krásy? Že celebrita v deň D ochorie a v takej situácii ani my nebudeme mať chuť na jej chrípkový bozk? Že svoje plány na víkend napokon nezrealizujeme, lebo nám ich prekazí počasie, šéf a jeho „asap“ projekt, alebo sa nečakane dovalí teta z Ameriky?

 

Prečítajte si

Pletiem dve na tri

 

Nevadí. V predstavách sme si predsa všetko perfektne naplánovali, užili, vychutnali. Napokon, o týždeň je tu opäť víkend. A možno sa nájde iná celebrita, od ktorej bude bozk chutiť oveľa viac ako od nastajlovanej krásky či nagélovaného krásavca.

Týmto vám všetkým prajem šťastné, pokojné, veselé, bujaré, tradičné či alternatívne… predstavy a plánovania tých najúžasnejších koncoročných sviatkov. Kto chce, nech pritom drhne okná, kľučky, dvere, podlahy. Komu sa žiada, nech zároveň nabehá desiatky kilometrov pri zháňaní darčekov, čo potešia. A kto má chuť, nech miesi, vaľká, varí a vypeká, až celý byt ponorí do vône škorice, vanilky a neopakovateľných očakávaní tohtoročných Vianoc. 

 

Prečítajte si aj Pachuť regulovanej slobody