Neveselá

 

Je mi smutno, neveselo. Aké je niekedy ťažké povedať to v spoločnosti. Naučili sme sa skrývať za svoje úsmevy, masky, ktoré si nasadíme, keď ideme do práce a na stretnutia. “Ako sa máš?” “Som smutná”, odpovedám. “Naozaj smutná, tak v hĺbke srdca”. “Ale nie si. To máš len jesennú depku”. Lenže mne sa nechce medzi ľudí a ani do práce. Chce sa mi uzatvoriť do samoty. A nechce sa mi nikomu vysvetľovať, že sa cítim smutná. Tak skutočne, hlboko.

Pozriem sa na ľudí v trolejbuse a narátam jedenásť smutných tvárí. Díva sa na mňa jedenásť opačných smajlíkov. Tváre im krivia vrásky a smútok. Aj im je neveselo. Majú starosti. V samote sa ukryli do neprestrelných viest mlčania a smútku. Takto ich nikto neosloví, nepozrie tým smerom, ani sa neusmeje.

Možno je to tými Dušičkami. V košíkoch naložené chryzantémy, kahance a ideme navštíviť našich blízkych. Tých, čo tu už nie sú a dávajú na nás pozor niekde tam, kam sa dá kúpiť len jednosmerná letenka.

Sme smutní v tieto dni, lebo nám chýbajú mamy, otcovia, babičky a ich slivkové koláče. Dedkovia s rozprávkami na dobrú noc. Chýbajú nám kamaráti a manželia, manželky a priatelia. Všetci tí, ktorí odišli do večnosti a nám trvá večnosť kým si na to zvykneme. Že už nezavolajú, že nás už neobjímu. Dá sa na to vôbec zvyknúť?

Spomeniem si na krstnú mamu, ktorá odišla, keď som mala iba štyri roky. Mladá žena po tridsiatke s troma malými deťmi. Nechala rodinu doma v teple a odskočila za pacientkou počas sviatkov. Lebo ju potrebovali a vedeli, že príde, že pomoc neodmietne. Odskočila od rodiny iba na chvíľku. No zlé počasie a vodič náklaďáku, čo nezvládol jazdu premenili tú chvíľu na večnosť. Ostali mi na ňu len matné spomienky, ale jedna časť vo mne si pamätá jej smiech. Jej humor, jej energiu. Niečo tam vo mne zostalo, hoci to neviem pomenovať. Vždy na Dušičky sa to objaví.

Zapálime sviečky a spomenieme si, no ten smútok je v tieto dni akýsi intenzívnejší. Dni sú krátke a tma v dušiach nástojčivejšia. Neviem sa akosi donútiť k veselosti. A možno je to tak dobre. Veď aj príroda je v tieto dni naladená dušičkovo. Možno je ten správny čas byť pár dní neveselými a nenútiť sa k úsmevu.